Rozhovor: Horolezec Zoltán Pál prezradil, čo sa stalo pod Everestom
Horolezci Zoltán Pál a Vlado Štrba sa pokúsili pred pár dňami vystúpiť na najvyššiu horu sveta Mount Everest tzv. Hard Way. Vo výške asi 7000 metrov ich zachytila lavína a neskôr sa museli vrátiť naspäť. Prinášame vám rozhovor so Zolim Pálom, ktorý vysvetľuje, ako celá situácia vyzerala a aký bol priebeh zostupu.
Poďme na to priamo, čo sa vlastne tam hore stalo. V tlači sa objavilo toľko správ, že sa v tom už dá ťažko vyznať
Po nalezení priamo do Hard way vo výške asi 7000 metrov sa vo viacerých krátkych vlnách zošuchla malá až stredná lavína. Tým, že sa lezie v žľabe, sme ju chytili naplno a vo viacerých vlnách. Ja som liezol ako prvý a dostával som množstvo snehu na seba ako zo sýpky.
Čo to je prachová lavína? Aký je rozdiel oproti klasickej?
Druhov lavín je veľa. Prachová je ten úplne nový sneh napadaný za posledných niekoľko hodín alebo dní. Je to ľahší sneh, ktorý nie je až tak ťažký. Tá ťa nezoberie vždy so sebou ako rýchlik a rozdrví, ale zapchá skôr všetky otvory a zadusí.
Niektoré informácie hovorili, že si sa ťažko zranil. Čo si mal za zranenie?
Žiadne zranenie nebolo. Dva momenty boli, keď som cítil, že sa už nedokážem udržať a zoberie ma lavína so sebou, ale nejakým zázrakom vždy tlak jemne povolil a dokázal som sa dostať späť do stabilnej polohy. Hlavou som musel neustále hrabať a udierať do masy snehu kvôli priestoru na vzduch a okuliare sa mi nabrali snehom a zamrzli. Oči boli plné kryštálikov jemného snehu. Po dolezení do bivaku po cca štyroch hodinách, začal proces snežnej slepoty. Prestával som vidieť pri neskutočných bolestiach.
Ako vyzerá taká záchranná akcia?
Moc o nej netušíme, lebo sme hore sedeli na menšej polici a čakali, čo sa udeje. Satelitom sme sa informovali, či niekto dokáže vyletieť do výšky 7200 metrov a spustiť nám lano. Vtedy som si netrúfal zliezť kvôli takmer nulovému zraku a vysokej lavinóznosti. Vznikol asi veľký chaos v Base Campe. Vyslali štyroch domácich záchranárov, ktorí vyrazili do C2. Nechceli sme riskovať životy iných, a tak sme sa rozhodli zostúpiť. Sneh bol hlboký až nad kolená a zosúval sa. Rozostúpili sme sa s Vladom, aby sme nestrhli jeden druhého v prípade odtrhu. Takto sme zostúpili takmer na ľadovec. Záchranári liezli o niečo ďalej a fixovali cestu. Vysvetlili sme si veci a zostupovali sami. Môj zrak sa mierne upravil a videl som obrysy. Videl na cepíny a mačky a terén bol evidentný.
Myslíš si teraz s odstupom času, že ste niečo zanedbali?
Okrem volania satelitom s otázkou či niekto dokáže vyletieť do 7200 m by som robil všetko rovnako. Myslím si, že sme nezanedbali nič. Mali sme dlhú a veľmi kvalitnú aklimatizáciu. Bez problémov sme sa pohybovali vo výškach. Výbavu sme mali TOP a my sme boli kondične fantasticky pripravení.
Koľko dní ste boli v Nepále a koľko z toho zabrala aklimatizácia?
Momentálne sme 80. deň.
Ako sa na vás pozerali ostatné expedície, ktoré išli ,,komerčnou“ cestou?
Ostatní boli užasnutí a pozerali sa na nás s veľkým obdivom.
Veľa ľudí rieši, odkiaľ ste na to mali peniaze? Môžeš potvrdiť, že to všetko boli vaše súkromné prostriedky?
Rozpočet bol takmer 80 000 eur. Drvivá väčšina sú úspory a vlastné zdroje. Kamaráti a známy nám prispeli rôznymi sumami. Neskutočne množstvo menších podporovateľov nám pomohlo s objednaním pamätných predmetov z projektu. Skoro 600 ľudí si objednalo rôzne predmety ako napríklad tričká, pohľadnice, šatky a DVD.
Dostali ste sa do úseku, kde nikto dlho nebol. Ako to tam vyzeralo po poslednej expedícii? Čo tam zanechala?
Dostali sme do výšky 7200 m na staré anglické plošiny. Stále sú tam a stoja. Sú však v nepoužiteľnom stave. Kopec zaujímavostí tam je z tej doby.
Ako funguje predpoveď počasia pri vašom výstupe? Viete cca koľko dopredu, aké bude počasie?
Predpoveď je vcelku prehľadná, ale nie istá. Primárne sme riešili vrchol a čo najmenší vietor vo vrcholových partiách. V predpovedi bolo sneženie, ale nie také množstvo a tak intenzívne. Po siedmych dňoch zlého počasia boli štyri so snežením a toto nám zahatilo cestu.
Keď ste sa museli vrátiť naspať, aký si mal pocit?
Nemal som žiadny extra pocit. Nestalo sa prvýkrát, že unikám z hôr a z ťažkých podmienok. Zostup bol obrovský adrenalín pre moje pochabé oči a čakanie, kedy sa zosunie s nami svah. Naučil som sa pokore a nemám žiadne negatívne pocity. Rozhodli sme sa správne. Zostup bola jediná možnosť prežiť.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí vás sledovali a dávali vám morálnu podporu?
Že im veľmi pekne ďakujeme! Je to úžasný pocit spojiť takú masu ľudí, ktorí sa zaujímajú o nás a o tento životný štýl. Bolo a je úžasné pozorovať, ako nás sledovali a fandili nám. Ako keby boli s nami a tlieskali dole v údolí. Hnalo nás to veľmi.
Autor: Travelistan