Očkovanie do zahraničia
Dlho som sa odhodlával napísať takýto článok. Nechcem, aby to vyznelo, že som teraz zástanca očkovacej ,,lobby“. Lebo ako je očkovacia lobby, tak je aj tá neočkovacia lobby. Plus každá strana má svoju neotrasiteľnú pravdu.
Na jednej strane sú cestovatelia, ktorí hovoria, že doteraz nič nedostali a teda je všetko poriadku. Pre nich je očkovanie zbytočné. Hovoria, že existuje alternatíva, ale úprimne, keď som sa zaujímal ako v rámci alternatívy nemedicínsky odstránim napríklad žltačku alebo žltú zimnicu, tak mi nevedeli odpovedať a stále čakám. Teraz to možno znie, že sa alternatíve vysmievam. Nie. Len kladiem otázky, ktoré by som sa rád dozvedel.
Zas netreba sa ,,napichať“ ako dikobraz a radšej si zistiť všetky pre a proti. Ak je niekto napríklad presvedčený, že sa nebude očkovať a žiadnu chémiu nedá do tela, nech aspoň robí prevenciu. Napríklad v malarických oblastiach nosiť podvečer dlhé nohavice a mať plnú obuv. Tam kde hrozí žltačka dbať o čistotu rúk a podobne. Každý mesiac príde na oddelenie cudzokrajných chorôb niekoľko pacientov, ktorí niečo zanedbali. Napríklad dvaja Slováci, čo schytali nepeknú choleru na Filipínach.
Ja osobne mám očkovanie proti žltačke A, žltej zimnici a minulý rok som v Kongu bral antimalariká. Btw: antimalariká sú dnes menej toxické ako kalíštek whisky, ale zas netreba ich brať všade.
Krátky popis jednotlivých tropických chorôb, ich priebeh a kde je najväčší výskyt.
Žltá zimnica
Výskyt: Južná Amerika (Bolívia, Brazília, Ekvádor, Francúzska Guyana, Guyana, Kolumbia, Panama, Paraguaj, Peru, Surinam, Trinidad & Tobago, Venezuela), Afrika (Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Etiópia, Gabon, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Južný Sudán, Kamerun, Keňa, Kongo, Konžská demokratická republika, Libéria, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Sao Tome & Principe, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Stredoafrická republika, Tanzánia, Togo, Uganda, Zambia)
Hlavné príznaky: horúčka, po niekoľkých dňoch postihnutie pečene s následnou žltačkou, krvácanie, poruchy činnosti srdca, krvného obehu, poškodenie obličiek, mozgu – smrť
Prenos infekcie: komáre
Inkubačný čas: 3-6 dní
Stručný popis: Žltá zimnica je infekčné vírusové ochorenie často so smrteľnými následkami. Prenášané je komármi. Očkovanie proti žltej zimnici je dnes jediné povinné očkovanie podľa Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Z neočkovaných cestovateľov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera celá polovica. Očkovanie je povinné pre všetkých ľudí prichádzajúcich z regiónov výskytu žltej zimnice.
Očkovanie: Očkuje sa jednou dávkou najmenej 10 dní pred vstupom do endemickej oblasti, ochrana trvá 10 rokov, potom je nutné preočkovanie. Očkovanie sa musí zaznamenať v špeciálnom medzinárodnom očkovacom preukaze.
Žltačka typu A – vírusová hepatitída typ A (VHA)
Výskyt: celosvetovo (z toho nízky výskyt: Aljaška, Austrália, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Japonsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, Veľká Británia. Ostatné krajiny stredný až vysoký výskyt.)
Hlavné príznaky: žlté sfarbenie očných bielkov, kože, teplota, tmavý moč, bledá stolica, únava, nechutenstvo
Prenos infekcie: orofekálnou cestou (kontaminovaná voda, potraviny)
Inkubačný čas: 2-6 týždňov
Stručný popis: Podľa Svetovej zdravotnej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac. Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Ochorenie je rozšírené celosvetovo, viac v oblastiach subtrópov a trópov.
Očkovanie: Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane. Preočkovanie nie je nutné.
Žltačka typu B – vírusová hepatitída typ B (VHB)
Výskyt: celosvetovo (najmä subsaharská Afrika, Stredná, Východná a Juhovýchodná Ázia, Stredná a Južná Amerika; najvyšší výskyt: Benin, Burkina Faso, Čad, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Kamerun, Libéria, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Senegal, Sierra Leone, Togo)
Hlavné príznaky: Žlté sfarbenie očných bielkov, kože, únava, nechutenstvo, pobolievanie pod pravým rebrovým oblúkom, tmavý moč, bledá stolica
Prenos infekcie: krvou (narkomani – injekčné ihly), pohlavnou cestou
Inkubačný čas: 14 dní až 6 mesiacov
Stručný popis: Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru – transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Na Slovensku sa povinne očkujú deti od roku 1994 a vybrané profesijné skupiny ľudí (zdravotníctvo, pacienti v dialyzačnom programe, záchranný systém – polícia, hasiči…).
Očkovanie: deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár)
Besnota
Výskyt: celosvetovo s výnimkou Austrálie, Grónska, Islandu, Japonska, Nového Zélandu, Nórska, Papui, Portugalska, Španielska, Švédska, Veľkej Británie.
Hlavné príznaky: svrbenie v mieste infekcie, tŕpnutie svalov (typicky žuvacích), agresivita, hydrofóbia – odpor k vode, kŕče, ochrnutia; rozvinuté ochorenie končí vždy smrťou
Prenos infekcie: uhryznutie nakazeným zvieraťom (prakticky všetky cicavce) nechránený kontakt so slinami a sliznicou nakazeného zvieraťa
Inkubačný čas: 1-3 mesiace
Stručný popis: Besnota je doposiaľ jediné infekčné ochorenie, ktoré vždy končí smrťou. Takmer všetky cicavce sú vnímavé k tejto infekcii, predovšetkým však psovité šelmy (vlci, psi, líšky) a mačkovité šelmy. Nákazu môžu šíriť napríklad aj opice a netopiere. Človek sa nakazí uhryznutím infikovaného zvieraťa, poškriabaním alebo slinami besného zvieraťa. Vírus sa dostáva pozdĺž nervových vláken do mozgu, čo môže trvať týždne až mesiace. Vírus sa množí v mozgu a postupne postihuje všetky dôležité centrá a postihnutý zomiera. Besnota je rozšírená po celom svete, hlavne v Ázii, Južnej Amerike, Afrike , ale aj v rade štátov Európy vrátane Slovenska.
Očkovanie: Očkovacia látka proti besnote patrí súčasne aj medzi terapeutické vakcíny, pretože len zavčasu podaná vakcína môže zachrániť ľudský život. U osôb, ktoré sú poranené alebo uhryznuté zvieraťom sa musí okamžite začať s očkovaním 5-6 dávkami vakcíny a zároveň sa aplikuje imunoglobulín. Pre cestovateľov do štátov s vysokým výskytom besnoty, najmä však pre turistov spiacich v prírode pod stanom sa odporúča preventívne očkovanie tromi dávkami vakcíny.
Brušný týfus
Výskyt: celosvetovo (z toho nízky výskyt: Austrália, Európa, Japonsko, Kanada, Kazachstan, Mongolsko, Nový Zéland, Rusko, Spojené štáty americké; stredný a vysoký výskyt: Afrika, Južná a Juhovýchodná Ázia, Stredná a Južná Amerika)
Hlavné príznaky: bolesti hlavy, pretrvávajúca horúčka, žlto-hnedý povlak jazyka, Neliečený sa môže komplikovať tvorbou vredov na črevnej sliznici, ohrozenie života pri perforácii črevnej steny – zápal pobrušnice
Prenos infekcie: orofekálnou cestou (kontaminovaná voda a potraviny)
Inkubačný čas: 1 – 4 týždne
Stručný popis: Brušný týfus spolu s paratýfusom A a B je najmä v oblasti trópov označovaný aj ako črevná horúčka (enteric fever), pretože najväčšie chorobné zmeny aj s možným ohrozením života neliečeného týfusu sú práve na tenkom čreve. Choroba je známa už pradávna, podrobnejšie bola popísaná v 19. storočí. Výskyt týfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 miliónov chorých s ročnou smrtnosťou okolo 600 000 ľudí, najmä v oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Ochorenie vzniká požitím kontaminovanej vody alebo potravín, ale aj pri kontakte s chorým alebo bacilonosičom baktérie Salmonella typhi.
Očkovanie: Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 14 dní pred odchodom do rizikovej oblasti. Ochrana trvá 3 roky.
Japonská encefalitída
Výskyt: Bangladéš, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Japonsko, Južná Kórea, Kambodža, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Pakistan, Papua-Nová Guinea, Severná Kórea, Singapur, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam. Najmä však Juhovýchodná Ázia.
Hlavné príznaky: zápal mozgu a mozgových blán – meningoencefalitída; horúčka, úporné bolesti hlavy, stuhnutosť šije, zmätenosť, ochrnutia, bezvedomie – život ohrozujúca infekcia (30% smrtnosť)
Prenos infekcie: nočné mušky a komáre
Inkubačný čas: 4 – 14 dní
Stručný popis: Z klinického pohľadu je japonská encefalitída najhoršou zo všetkých vírusových zápalov mozgu. Až štvrtina končí smrťou a takmer polovica z tých, ktorí prežijú, má trvalé následky vo forme ochrnutí končatín. Ako samostatná choroba bola zistená identifikáciou vírusu v roku 1936 a o dva roky neskôr sa zistil prenos vírusu zo zvierat na ľudí prostredníctvom komára.
Očkovanie: Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do uvedených oblastí, hlavne pri dlhodobejšom pobyte aj mimo miest. Očkuje sa tromi dávkami, preočkovanie jednou dávkou sa odporúča po dvoch rokoch po podaní tretej dávky.
Zdroj:
Inštitút očkovania a cestovnej medicíny s.r.o. – http://www.inocem.sk/
Centers for Disease Control and Prevention – http://wwwnc.cdc.gov/travel/
Inštitút očkovania
a cestovnej medicíny s. r. o.
Teslova 33, Bratislava 821 02
Tel: +421-2-44635473
Mobil: +421-915889054
www.inocem.sk, bakos@inocem.sk