6 najkrajších ciest na svete

Karakoram Highway – Pakistan a Čína

Slávna a strategická cesta v celkovej dĺžke 1 300 km, ktorá bola postavená v roku 1966. Spája mestá Islamabad a čínsky Kašgar. Karakoram Highway je krásnym zážitkom, a to nielen v pakistanskom meradle. Nikde vo svete nie ste tak blízko k sedemtisícovkám, ľadovcom, hlbokým údoliam a dobrodružstvám, ako tu. Môžete o nej počuť stokrát, ale v skutočnosti je ešte krajšia ako sa hovorí. Najkrajšou časťou je úsek Karimabad – Sost. A bezpečnosť? Ide o najbezpečnejší kút Pakistanu.

Ako cesta vyzerá a koľko trvá?

Cesta spája Islamabad s čínskym Kašgarom. Každý rok sa cesta opravuje a skvalitňuje, a to aj vďaka čínskej finančnej pomoci. Čím bližšie ste k hraniciam, tým je cesta lepšia a rýchlejšia. Úseky:

Prvý úsek cesty je z Islamabadu do Gilgitu a môže trvať až 24 hodín. Ak sa vyjde počasie, môžete vidieť Nanga Parbat 8 126 m pri dedine Chilas.

Druhý úsek, ktorý je asi najkrajší, je do Karimabadu s výhľadom na úžasný štít Rakapoši s výškou 7 788 m. Karimabad sa nachádza v údolí Hunza a odporúčame tu prespať minimálne dve noci. Je obklopený majestátnymi horami s večným snehom a ľadom. Čakajú vás tu krásne pevnosti, malé prechádzky v meste Karimabad a dobrá domáca kuchyňa. Cesta do Karimabadu trvá cca. 3 hodiny.

Tretí úsek je trasa Karimabad – Passu – Sost a trvá cca. 4 až 5 hodín. Je to ďalší úsek, kde vaše fotoaparáty dostanú poriadne zabrať. Ľadovce, priesmyky, hory a mnoho ďalších prírodných krás.

Ak by ste chceli pokračovať ďalej do Číny, potrebujete mať vybavené čínske víza a aj povolenie od čínskej cestovnej kancelárie na prechod cez čínske územie. Toto povolenie získate u hociktorej CK v Kašgare. K povoleniu je potrebné objednať si aj sprievodcu a dopravu. Ak ste skupina ľudí, náklady sa vám výrazne znížia. Na Pakistanskej strane do dediny Sost nepotrebujete žiadne povolenie.

Ak by ste chceli prejsť čisto len pakistanskú časť Karakoram highway, môžete prejsť napríklad takto: autobusom k čínskym hraniciam, potom naspäť letecky z Gilgitu do Islamabadu leteckou spoločnosťou Pakistan International Airlines – http://www.piac.com.pk/. Letenku si treba kúpiť vo výraznom predstihu a na letisku musíte byť najmenej 2 hodiny pred odletom. Deň pred odletom treba letenku potvrdiť v Gilgite. Rátajte s možnosťou, že do lietadla vás nevpustia napriek tomu, že budete mať všetko vybavené. Počkáte si jeden deň navyše. Ide o vyslovene panoramatický let nad Himalájami. Autobus u Islamabadu do Karimabadu stojí cca. 30 eur a autobusy vyrážajú pred 18:00. Lístok si netreba dopredu objednávať.

Chcel by si ísť do base campu k 2.najvyššej hore sveta? Prečítaj si podrobné rady tu.

Cesta priateľstva – Tibet a Nepál

Cesta, ktorá vedie z tibetskej Lhasy na hranice s Nepálom v dĺžke 806 kilometrov. Podľa mňa, nikde nemáte taký kontakt s Himalájami ako tu. Od úseky pri dedinke Tingri máte výhľad nielen na Mount Everest, ale aj na ďalšie osemtisícovky. Len si predstavte, že výhľad máte taký, ako keby ste išli vlakom na úseku Liptovský Mikuláš – Poprad a miesto Tatier, máte krásny výhľad na Mount Everest. Ide o veľmi kvalitnú cestu až po hranice s Nepálom. Voľakedy prechod Lhasa – Zhangmu (hraničný priechod s Nepálom) trval aj 4 dni. Dnes sa to dá všetko krásne stihnúť za dva dni aj s prestávkami v klasických tibetských dedinách. Prechádza sa cez vysokohorské sedlá a najvyššie má cez 5400 m.

Ako dostať povolenie (permit) do Tibetu?

Do Tibetu potrebujete zvlášť povolenie. Na samotné čínske víza sa nedostanete do tohto regiónu. Čiže potrebujete víza a aj permit. Nie je to tak komplikované ako sa na prvý pohľad zdá. Na získanie permitu sú dve možnosti. Získať ho v Nepále cez miestnu CK, čínsku CK v Číne alebo vopred z doma. Tibet nepatrí medzi lacné destinácie a každým rokom sa cena zvyšuje. Je to najdrahšia destinácia v rámci Číny.

1. krok – najprv treba získať víza na čínskej ambasáde v Bratislave – http://sk.china-embassy.org/slo/ss3/Viza/
2. krok – nájsť si na webe tibetskú cestovnú kanceláriu. Poslať jej scan pasu, víza, ale aj presný zoznam miest, ktoré chcete navštíviť.
3. krok – doručenie – väčšinou vám Tibetská kancelária pošle váš permit na hotel v Číne, kde budete bývať. Ak je to väčšia CK a má zastúpenie v Chengdu, doručí vám ho aj osobne. Bez permitu nemôžete do Tibetu ani len vstúpiť, a to ani do lietala či vlaku, ktorý smeruje do Lhasy.

Každým rokom sa menia pravidlá a neodporúčam plánovať návštevu počas 1. mája a 1. októbra, kedy je najväčšia pravdepodobnosť uzavretia Tibetu zo strany Číny. Musíte ísť cez miestnu CK a musíte mať sprievodcu. Nedá sa individuálne. Odporúčam vám preto pripojiť sa k organizovanej skupine resp. CK má vypísané termíny, kedy uskutočňuje výlety.

Pozor! Veľa webov nabáda k tomu, že vstup je možný aj bez permitu. Neverte tomu! Ak ste na hoteli, prechádzate policajnými kontrolami, vždy si od vás pýtajú permity. Ak vás chytia bez povolenia na vstup, dostanete sa do vážnych problémov.

Viac informácií o Číne nájdete tu.

Ísť k Everestu? Všetky rady na trek nájdeš  tu.

Cesta kostí – Rusko

Kolymská diaľnica alebo aj Cesta kostí. V roku 1932 sa Stalin rozhodol, že spojí dve mestá na ďalekom ruskom východe. Jedno z najchladnejších miest na svete Jakutsk s najopustenejším mestom na svete na brehoch Ochotského mora s exoticky znejúcim menom Magadan. Na tom projekte by nebolo nič zlé, keby nevyužil lacnú pracovnú silu z gulagov a po celej dĺžke cesty dal príkaz stavať pracovné tábory, ktoré sa so svojimi príbehmi vyrovnali nemeckým koncentračným táborom. Vyše 2500 kilometrov cez večne zamrznutú pôdu s najnižšou teplotou na svete na okraji Sibíri a na niektorých miestach s večným snehom a ľadom. Keď sa sem rozhodnete ísť, musíte byť veľmi dobre vybavení. To najlepšie a najteplejšie oblečenie až do -70°C! Cesta sa v zime nedá prejsť klasickou hromadnou dopravou. Na cestu vyrážajú minimálne dve autá, kvôli bezpečnosti. Najlepšie si cestu rezervovať dopredu cez agentúry v Jakutsku. Cesta trvá 5 – 7 dní so zástavkou na najchladnejšom mieste na svete mimo Antarktídy. Cena na osobu vyjde okolo 2000 EUR a máte v tom všetko od ubytovania až po stravu.

Stuart Highway – Austrália

Stuart Highway patrí asi k najepickejším cestám v Austrálii. Známa diaľnica tiahnuca sa zo severu na juh v celkovej dĺžke 2834 km z Darwinu do mesta Port Augusta. Nielenže je pomenovaná po legendárnom škótskom dobrodruhovi, ktorý ako prvý Európan prešiel Austráliu, ale kopíruje aj jeho objavnú cestu. Napriek tomu, že cesta leží v Austrálii, ide tiež o náročnú cestu, čo sa týka podmienok. Ide hlavne o vysoké horúčavy, ktoré tu panujú. Každý, kto sa vyberie touto epickou cestou, musí mať dostatočné zásoby vody, jedla a benzínu. Po ceste sú samozrejme malé mestá a pumpy, ale nikdy neviete, či nezostanete trčať niekde v strede ničoho. Cestu zvládnete do 5 dní aj zo zástavkou pri Uluru (Ayers Rock).

Ak ste priaznivcom stopovania, Austrália je na to ideálnou krajinou. Aj keď vás vodič nemôže zobrať, tak sa zastaví a spýta sa či máte vodu a nepotrebujete niečo. Ak vás vodič zoberie, očakáva sa, že počas dlhej cesty budete viesť konverzáciu. Preto znalosť angličtiny je nutná. Ak si plánujete prenajať auto a prejsť si to sami, je to možné. Radšej však neseďte za volantom v noci, kvôli kengurám. Žiadna spoločnosť na prenájom áut neposkytuje poistku pri nehode spôsobenej zvieraťom. A kengury reflexné vesty nemajú. 🙂

Viac cestovateľských informácií o Austrálii nájdete tu.

Pamir Highway – Kirgizsko a Tadžikistan

728 km dlhá pamírska magistrála je druhou najvyššie postavenou cestou na svete. Bola postavená v 30-tych rokoch, počas sovietskej éry a vlády Stalina. Jej účelom nebolo plniť sny cestovateľom, ale zásobovanie pohraničných oblastí s Čínou a Afganistanom. Čínska hranica je aj dnes oplotená ako za čias socializmu, tá afganská je bez plotu. Dnes už nevládne pocit strachu z narušenia a politické elity Tadžikistanu povoľujú každému cestovateľovi prejsť pamírskou magistrálou. Každým rokom stúpa počet dobrodruhov, ale stále tu nestretnete nikoho celé hodiny. Oblasť Pamíru je asi najmenej osídlený kút Strednej Ázie. Po ceste vás budú sprevádzať zasnežené sedemtisícové končiare, krásne modré, ale aj slané jazerá a hlboké údolia.

Viac informácií o Pamir Highway nájdete tu.

Informácie o Kirgizsku nájdete tu.

Informácie o Tadžikistane nájdete tu.

Hodvábna cesta – od Ríma do čínskeho Xia-nu

Hodvábna cesta začala písať svoju históriu za čínskej dynastie Han (206 pred n.l – 220 n.l.). Boli to práve čínske dynastie, ktoré sa zaslúžili o rozvoj hodvábnej cesty. Kde mala hodvábna cesta začiatok a kde končila? Európan mohol vyraziť z územia dnešného Talianska, konkrétne z Benátok, ako to urobil napríklad Marco Polo, a plaviť sa loďou smerom do Palestíny alebo Konštantínopolu. Tam ich privítala zmes umenia celého vtedajšieho známeho sveta – rímska, islamská a byzantská kultúra. Každého návštevníka prekvapilo obrovské mesto s viac ako 250 tisíc obyvateľmi. Len na porovnanie, vtedajšie najväčšie európske mestá mali maximálne 25 tisíc obyvateľov, napríklad Paríž 15 tisíc, stredoveká Bratislava mala „iba“ 4 tisíc. Od Konštantínopolu sa ďalej postupovalo smerom na Čierne more do arménskych hôr, kde sa nachádza najstaršia kresťanská komunita na svete a kde je kresťanstvo najdlhšie fungujúcim štátnym náboženstvom. Z arménskych hlbokých údolí do súčasného Azerbajdžanu a odtiaľ do Teheránu. Práve tu sa stretávali dve hlavné cesty smerom do konečnej stanice Xi-an. Druhá cesta, na ktorú sa napájali menšie cesty, smerovala z Palestíny do Damašku, Aleppa, Bagdadu až do Teheránu. Karavány si dopriali niekoľkodňový až niekoľkomesačný oddych. Z Teheránu postupovali karavány ďalej smerom do Turkmenistanu, do mesta Mehr, do uzbeckej Buchary, Samarkandu a do Biškeku v dnešnom Kirgizsku. Potom nasledovala asi najťažšia skúška karaván – púšť Taklamakan, ktorá je zároveň aj druhou najväčšou piesočnou púšťou na svete a vôbec jedným z najodľahlejších miest na svete. Karavány využívali miestnych sprievodcov na prechod, lebo len oni vedeli, kde sú pramene a kde sa dá prenocovať. Keď sa dostali do mesta Urumči na území dnešnej Číny, mali vyhraté, pretože tam ich čakali bohaté pramene, ovocie a jedlo. Neraz práve toto mesto slúžilo pre cestovateľov ako oáza života. Odtiaľ karavány putovali smerom na Turpan, Cop Nhlar, Dunhuang až do konečnej stanice Xi-an, konkrétne do moslimskej štvrti, jedinej v celej Číne. Pre väčšinu cestovateľov to znamenalo koniec ich putovania. Tu sa stretávali obchodníci z celej Číny a Japonska. História hodvábnej cesty, ktorá sa začala písať od roku 206 pred n.l. viac menej pokračovala až do roku 1453.

Toľko krátkej histórie. I keď dnes hodvábna cesta nemá hlavnú cestu, je stále snom nejedného cestovateľa. Medzi cestovateľmi je najviac populárna oblasť Strednej Ázie ako je Uzbekistan, Kazachstan a Kirgizsko. Ale rozmach zaznamenala aj cesta v západnej časti Číny okolo Kašgaru. Veď aj známa Karakoram Highway je úsekom hodvábnej cesty.

Viac informácií o Uzbekistane nájdete tu.

Rád cestuješ vlakom? Čo tak Transsibírska magistrála? Koľko stojí lístok, kde ho kúpiš a hlavne čo sa dá vidieť? Najpodrobnejšieho sprievodca na Slovensku nájdeš tu.