Rozhovor: Južná Kórea je gurmánsky raj

Prišiel si do 10 miliónového Soulu úplne sám, bez znalosti kórejčiny. Aké boli tvoje začiatky v Kórei?

Opýtal som sa čo sa stalo oblohe. Chystal sa akurát monzún, bolo celý deň sivo a nepriehľadne. Potom som v hosteli dostal fazuľkovú zmrzlinu, ktorú som zo slušnosti zjedol. (Dnes už ju mám rád.) Kvôli jet lagu som v sálavej horúčave išiel takmer odkväcnúť pod stromom a sledoval divné skákajúce chrobáky s chobotmi. Takže som začal asi ako každý, cítil som sa v ríši divov.

Na kórejskej univerzite si študoval niekoľko rokov. Čo si tam vlastne študoval a aké si mal v Kórei plány?

Nemal som žiadne plány, šiel som tam za dievčaťom. Po tom ako som spoznal moju lásku v Barcelone, osud mi ponúkol možnosť letnej školy v Soule. Zapáčilo sa mi, tak som sa tam onedlho vrátil na vlastnú päsť. Napokon sa to natiahlo až na 5 rokov, vyštudoval som tam magisterské štúdium v odbore regionálny rozvoj a pred tým som sa venoval rok jazyku.

Koľko ti trvalo naučiť sa kórejčinu a aké má tento jazyk špecifiká, ktoré cudzinec najťažšie zvláda?

Stále sa ju učím. V Kórei som žil 5 rokov, jazyku som sa začal venovať až tam. V Kórei má všetko dve tváre, človek sa nenudí, zdanlivo rovnaké situácie vystrelia stále inak. Takisto jazyk. Čínska strohosť lepenia slov-slabík sa mieša s veľmi pestrými citoslovcami, ktoré kopírujú zvuk. Napríklad „ttak-ttak“ je základ pre slovo tvrdý, ktorý je, povedzme, odvodený od zvuku klopkania na doske.

V čom sa kórejčina odlišuje od čínštiny a japončiny? Rozumejú si tieto národy navzájom?

Ak sa opýtate ich, okamžite to zaprú. Ale obe krajiny, hlavne Čína, mali na Kóreu obrovský vplyv. Kultúrne, jazykovo aj finančne. Dnes si už nerozumejú, ale svokrova generácia – šesťdesiatnici – sa ešte učila tradičné čínske znaky, takže na Tajvane či v Japonsku sa bezproblémov zorientuje. Viac, než dve tretiny kórejskej slovnej zásoby podstatných mien pochádza z tradičnej čínštiny. Dá sa to porovnať vplyvu latinčiny na európske jazyky.

Pre Slovákov sú Ázijčania často veľmi podobní a nevedia navonok rozlíšiť Číňana, Japonca, Kórejčana či Vietnamca. Ako nás, Európanov, vnímajú naopak v Ázii. Sme pre nich tiež rovnakí?

Prvé mesiace som nevedel nájsť priateľku, ak bolo metro plné. Mal som z toho strašný stres, tak som ju často v rýchlosti nespoznal. Znie to trápne, ale keď má každý čierne vlasy a podobné účesy… 🙂 Za pár mesiacov som bol už profík. Aj my sa im zdáme rovnakí, aj keď toto som im stále vášnivo vyvracal. Veď u nás máme rozličné farby vlasov aj očí. Tiež nie sme uniformní ako oni vo frizúrach a oblečení. Čo nás pre nich robí rovnakým, sú vraj naše veľké nosy.

Aký vzťah majú Kórejčania k cudzincom? Ako sa Ti podarilo udomácniť na univerzite, v práci, a celkovo v kórejskej spoločnosti.

Ako som už spomínal, táto krajina má dve tváre pre všetko. Tradične sa Kórei hovorilo „pustovnícke kráľovstvo“ kvôli uzavretosti, ktorú až po japonskú okupáciu silou udržiavali. Takže voči cudzincom cítiť dodnes nedôveru a odstup. Na druhej strane obrovské srdce a emotívna povaha tohto národa to všetko dokáže vyvážiť. Znalosť jazyka pomôže túto bariéru takmer celkom odbúrať, a to okamžite. Sú to tiež veľmi štedrí ľudia, Kórea ma naučila dávať aj prijímať. Udomácnený som sa cítil veľmi rýchlo, hlavne v gazdovstvách na vidieku.

Ktorá osoba z Kórey ti najviac utkvela v pamäti?

Chodil som často na biofarmy ako dobrovoľník. Ľudia, ktorých som spoznal tam boli fantastickí. Osoby celoživotne tak trocha plávajúce proti prúdu. V Kórei na to totiž treba odvahu. Ako na výzor, tak aj mentalitou sú Kórejčania dosť uniformní. Patrí sa nasledovať aktuálny trend, a tým sa biofarmy iba začínajú stávať.

Zažil si určite aj mnoho kórejských sviatkov. Mal si nejaký obľúbený sviatok či tradíciu?

Namiesto Vianoc a Veľkej noci majú podobné trojdňové sviatky, ako lunárny nový rok a sviatok vďakyvzdania. Takisto sa pestro vyvára a cestuje domov na vidiek ku koreňom. Okrem toho je pekný sviatok Budhových narodenín. Sviatok tiež pripravuje každý rok v Kórei aj samotná príroda. Jesenná lavína farieb robí prechádzku lesom naozaj sviatkom.

Južná Kórea je moderná krajina, zároveň sa výrazne orientuje na západ. Predsa udržujú svoje tradície viac ako my na Slovensku. Prečo je to tak?

Západná modernita u nich zatiaľ likviduje tradície menej ako sto rokov, u nás už pár storočí. Kórea si fičí neskutočným tempom, aj ja za pár rokov som si dokázal všimnúť radikálne zmeny. Túto otázku mi dajte o 20 rokov.

Je nejaký kórejský zvyk, ktorý by si rád udomácnil na Slovensku resp. v Európe?

Zvyk rozmyslieť si pred tým ako prehovorím, či to náhodou, hoci aj nepriamo, nemôže niekoho raniť. Oni to niekedy až preháňajú, ale nám by to dalo trocha viac harmónie.

Kórea je pre Slováka v tieni Číny a Japonska. Čo môže podľa teba ponúknuť Kórea pre cestovateľa zo Slovenska?

Bohužiaľ urbanizácia a masívna modernizácia časť krajiny urobili menej atraktívnou. Napriek tomu skvosty, či už prírodné alebo pamiatkové, v Kórei samozrejme sú. Okrem chrámov, krásnych hôr či ostrovov zaujme gastronómia. Vrelo odporúčam gurmánom. Kórejská kuchyňa je neskutočne chuťovo rozmanitá, farebná a hlavne vynikajúco chutí. Niekto sa možno ohradí, že je príliš štipľavá, ale to je skôr iba ten povrch. Kórejčania sú svetoví majstri v kvasení všeličoho možného. Kimči je umenie, poznajú stovky typov a spôsobov a navyše je to tak zdravé. Mňam!

Ako sa tvoja manželka pozerala na Slovensko, keď sem prišla? Bola z niečoho prekvapená?

Stále ju asi ešte niečo prekvapí. Asi sme pre ňu rovnako zábavní, ako boli Kórejčania pre mňa. Čo jej asi trocha menej imponuje je, že sa málo usmievame a pôsobíme chladno.

Bývate spolu už tretí rok na Slovensku. Čo jej najviac chýba z Kórey?

To by bol pridlhý článok. 🙂 Potraviny sa dajú zohnať v kórejských obchodoch, ale smažené chobotničky od mamy nie.

Chýba niečo z Kórey tebe?

Nežartuj! Ja mám Kóreu v práci aj doma. 🙂

Prečo ste sa rozhodli žiť na Slovensku a nie v Kórei?

Kórei som veľmi vďačný. Naučila ma odbúrať veľa stredoeurópskych zadubeností až komplexov. Napriek tomu viem, že patrím sem. Domov síce môže byť aj tam, kde mám práve svoj batoh, ale ako naše rozprávky učia, po vandrovaní vo svete sa mladík naučené vráti zúročiť domov. Tak ako Čína, aj naša krajinka je stred zeme.

Kórejčania sú veľký gurmáni. Ako im chutí slovenská kuchyňa? Vedia si na ňu zvyknúť?

Haha, nevedia. Všetko je príliš slané alebo mastné. Musím s tým súhlasiť. Za posledné storočie sme zabudli na naše zdravšie a možno aj chutnejšie jedlá. Chutí im asi tak kapustnica, lebo kyslá kapusta im pripomína kimči. Odvážnejší si potom zvyknú aj na syr, ale bryndzu si rád dá asi len extrémista. Majú radi naše pivo, ale pálenku pijú zásadne kórejské sodžu.

 

Peter Rajko

Pochádza z Komárna, študoval v Prahe, ako aj a na štipendijných pobytoch v Budapešti a v Barcelone. Celé magisterské štúdium absolvoval v Južnej Kórei. Vyštudoval regionálny rozvoj na Kongju National University v meste Yesan. V Kórei žil spolu päť rokov, a dokonca sa s Kórejčankou aj oženil. So svojou manželkou Mihii teraz žije na Slovensku a pracuje pre kórejskú firmu.

 

 

Viac informácií o Južnej Kórei nájdete v časti Cestovateľské rady – Južná Kórea. Rady pre Južnú Kóreu vytvoril Travelistan v spolupráci s Petrom Rajkom.