Incredible India

Tých zážitkov, čo tu zažijete, je toľko, že to nedokážete spracovať a postupne budete z nich aj jemne unavení. Dá sa byť zo zážitkov unavený? Veď toto by chcel predsa zažiť každý! Tu sa zážitky nedajú predvídať, tie prichádzajú neustále ako rázna kadencia kalašnikova. Musíte mať neustále otvorené oči, lebo môžete o niečo prísť. Milujem Indiu! Len sa spýtajte vo svojom okolí tých, čo ich noha vstúpila na posvätné miesto indického kontinentu. Niekto ju neznáša a niekto ju miluje. Ako keby nič medzi tým neexistovalo. Na jednej strane je špinavá, páchnuca, ťažká, chudobná a hlavne neskutočne hlučná. Tá druhá tvár dokáže však všetko prebiť. India je aj farebná, chutná, zážitková a hlavne neskutočná. Na jedno sa pripravte. Tak ako mi nebudete veriť, že toto som zažil, nebudú vám ani po vašom návrate domov veriť. Budú len krútiť hlavou nad skvelými výmyslami.

Indická angličtina

Milujem ten prízvuk, ktorý je tak otrasný a sem tam nezrozumiteľný, že je až krásny. Aj v ústach najtvrdšieho Inda znie tak detinsky smiešne, že keď sa pokúša spojiť anglické slová do vážnej témy, musíte sa nutne vnútorne smiať. Ind je majster slova, majster v presvedčovaní o veciach o ktorých viete, že ich nepotrebujete, ale aj tak si to kúpite. Keď ho aj prichytíte pri klamstve, dokáže sa tak vynájsť, že sa vlastne naňho ani nenahneváte.

Pristál som na letisku v Delhi a rikšiar ma presviedčal, že musím zaplatiť trojnásobnú sumu za odvoz o polnoci. Keď videl, že má pred sebou niekoho, kto sa vyzná, tak argumentoval, že v meste je neskutočná dopravná zápcha. Ani ma neprekvapilo, že som prišiel v rekordnom čase na hotel A kde bola tá dopravná zápcha? Ind s krásnym hindi akcentom oznámil, že zápchu nemôžem vidieť, lebo je tma! Takýchto zážitkov máte neúrekom. Išli sme do mesta Agra vlakom z posvätného mesta Varanasi. Pýtam sa na stanici, kedy príde vlak. Ind má však v talóne jedno anglické slovíčko – samozrejme v prízvuku – It´s coming! Čo sa dá preložiť ,,už ide“. Len to nemá ohraničenú časovú dĺžku. Príde o minútu? Dve? Hodinu? Deň? Len usmiaty riaditeľ s jemne kymácajúcou hlavou opakoval už 8 hodín „It´s coming“. Vlak prišiel po dvanástich hodinách a Ind, aby zachránil situáciu a vypýtal si bakšiš, mi radostne oznámi. „Vidíš, vlak prišiel.“ Ešte jedno dôležité upozornenie. Keď vám v Indii niekto povie, že to bude len minútočka, znamená to minimálne 5 minút. Keď povie 30 min, tak príďte radšej na druhý deň.

Kravy

Posvätné kravy, stáda kráv, ktoré si môžu robiť, čo len chcú. Sú to božie zvieratká, ktoré keď sa rozhodnú, že si sadnú v strede diaľnice, tak autá zastavia a nikto nebude trúbiť. Predsa sú to zvieratá hlavného božstva Šivu a Indovia sú neuveriteľne poverčiví. Krava sa dokáže len tak nevzrušene prechádzať po vlakovej stanici či už na peróne, alebo po koľajach, nákupné strediská, pred prezidentským palácom, vojsť na hotelovú recepciu, obšmietať sa pri letisku, nakuknúť na policajnú stanicu či si pospať v strede križovatky. Nedajbože, aby taká krava na vás zaútočila! Tu sa ani brániť nemôžete, lebo potom vás budú naháňať Indovia. Najviac ma prekvapila reakcia obchodníka, ktorému krava vliezla do obchodu a začala žuť krásne hodvábne šatky. Jemná tvár Inda sa iba usmievala, akoby sa vôbec nič nedialo. Keď však krava vypustila poriadne lajno na ďalšie šatky spojené zo žltou tekutinou, neveril som, že toto krava prežije. Ind sa sklonil a radostne zakričal Oooo holy shit, čiže sväté hovno. Je to neuveriteľné! Keď jazdíte po novovybudovaných diaľniciach, nesmie vás prekvapiť, že vzdialenosť 280 kilometrov, prejdete za takých 6 hodín. Na dvojprúdovej ceste nebudú len kravičky, ale aj iné zvieratká ako kone, ťavy, opice či v protismere idúce slony. Len keď sú tie slony vedľa seba a vy nemáte kam uhnúť, prejdete aj vy do protismeru. Mimochodom, videli ste už odpočívajúceho slona v strede križovatky v Delhi? Ak nie, uvidíte!

Varanasi

Najposvätnejšie mesto pre všetkých hinduistov. Nebudem opisovať každé mesto v Indii, ale keby som si mal vybrať len jedno, tak toto mesto so stredovekou atmosférou. Prichádzam skoro ráno vlakom na hlavnú stanicu. Sú 3 hodiny ráno a cesta vlakom dlhá 280 kilometrov zobrala týmto expresom – ako sa nazýval – 11 hodín. Prekračujeme nahé, choré a chudobné ľudské schránky. V tomto meste, chce byť takmer každý hinduista spálený. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, príde sem a čaká. Čaká na svoj súdny deň. Už vo vlaku zažívam šok, keď babička horúčkovito zvierala igelitku vo svojom náručí. Pýtam sa, čo tam má. Ona tak nevzrušene odpovedá, že svojho manžela Ahmeda! ????!!!???? Nestačím sa čudovať a hneď sa môžem zoznámiť s jej zosnulým manželom, ktorého nemôže vďaka financiám nechať celého spáliť na brehoch rieky Gangy. Hlava obalená v papieri a ja sa štípem do ruky, či sa nepozerám skôr na indickú Čubirkovú. Mesto, cez ktoré preteká posvätná rieka Ganga, na ktorej každodenne od úsvitu do súmraku spaľujú ľudské telá. Ten, kto nemá dosť peňazí, nechá telo aspoň trochu oblízať plameňmi. Ale aj tu platia prísne pravidlá. Ak je to dieťa do 12 rokov, či tehotná žena alebo niekto koho uštipla posvätná zmija, bude jeho telo zabalené do bielej plachty a hodené do rieky. Áno, len tak. Pre nás je to celé nepochopiteľné a nedokážeme tomu porozumieť. Ani sa nesnažím a ani to neodsudzujem. V rieke sem-tam pláva ohorené telo, časť hrudníka či ruky. Keby som toto videl u nás doma, tak asi zvraciam a budem mať nočné mory. Tu mi to pripadá vlastne v poriadku. Do toho všadeprítomné kravy a kúpajúci sa Indovia v posvätnej rieke Ganga. Indovia sa každý deň okúpu, aby zmyli svoje hriechy. Ani sa nečudujem, keď doma pozerám na hodnoty čistoty rieky a vraj Ganga patrí medzi čisté. Dokonca si tu môžete nechať vyprať svoju bielizeň dočista. Tu sa spýtate, čo je na tej Indii krásne? Jej krásu nevieme možno ani opísať či pomenovať, to musíte vidieť. Stačí prísť, prekonať predsudky a dám ruku do ohňa, že sa sem vrátite. Vedeli ste, že do Indie sa ľudia najviac vracajú? Neveríte, že?

Indické kino

Byť v Indii a neísť do kina? Zatiaľ čo USA má Hollywood, Pakistan Lolywood, India má Bolywood. Film je spoločenskou udalosťou, na ktorú sa musíte vyobliekať, navoňať a film si užiť. Ak však očakávate, že v kine bude ticho, tak ste na omyle. Tu sa film hlasno prežíva! Hlavný hrdina vstupuje na plátno a publikum vstáva a tlieska. Hlavný hrdina zvládne ťažkú úlohu a publikum s nadšením zahučí. Tragický príbeh sa mieša s humorným a samozrejme s indickými pesničkami. Sem tam niekto vstane a tancuje. Netreba sledovať kvalitu filmu, tu ide o zážitok z kina. Ešte donedávna bolo vo filme zakázané, aby sa niekto pobozkal! Doba pokročila a dnes vidieť letmý bozk na perách vysnívanej indickej herečky, ktorú má určite nejeden Ind nad posteľou vo forme plagátu. Už keď sa bozk blíži, aj radostné výkriky sú hlasnejšie! A keď sa ,,to“ stane, v publiku zaznie aplaus a výkriky! Počujete tú radosť? Tlieska sa, kričí sa, proste radosť vládne v kine od prvej do poslednej minúty. Indický herec je chodiaci boh. Slávu, ktorú tu majú herci, sa nedá porovnávať s tou americkou. Takmer žiaden herec nechce opustiť indický kontinent. Sláva je tu večná. Skôr som pozoroval reakcie publika, ako obsah filmu. Ak by tu boli recenzie, tak asi ťažko niečo pozriete. Ani sa nedivím, že indický film nedorazil k nám na Slovensko. Veď posúďte. Veľmi populárny bol príbeh, ako šestica Indov sa rozhodla, že ujde za lepším životom do sveta. Náš režisér by si vybral krajinu ako USA či Austráliu. Aby to bolo neuveriteľné, tak v tomto filme sa odvážlivci vydali do Bulharska. Áno, do Bulharska. Mali ste vidieť miestnych ako sa ma pýtali, odkiaľ som a či poznám Bulharsko. Nik mi neveril, že to Bulharsko nie je zas taký finančný raj na zemi. V tú noc nejeden návštevník mal sen o lepšom živote vo východnej Európe. A ako vyzerá samotné kino? Vo veľkých mestách je to ako naše divadlo. Vyzdobené, pozlátené a všade fotografie tých najlepších indických hercov. Len malá rada. Aj keď je v Indii veľký neporiadok, kino je oáza čistoty a upravených ľudí!

Hranica

Bizarné zážitky nekončia. Tie sú na každom kroku a dokonca aj na hranici. Hneď pri meste Amritsar je pakistanská hranica, ktorá je zároveň veľká atrakcia. Hranice väčšinou vzbudzujú negatívne emócie. Zas ma budú kontrolovať, zas budem musieť čakať dlhé rady, nedaj bože aby mi skontrolovali obsah mojej batožiny. Čím menej navštevovaná krajina, tým komplikovanejší priebeh. A keď si ešte poviete, že indicko – pakistanská… Oh my god. Krajiny, ktoré sa nerozišli vôbec dobre a vojnový stav stále trvá. Ale túto hranicu chcete zažiť. Hlavne, keď sa uzatvára. Predstavte si, že by dnes večer hralo Slovensko finálový zápas v hokeji proti Čechom. Zobrali by ste vlajky, bojové farby, trubky, rapkáče a pripravili svoje hlasivky, nech je vás poriadne počuť. A presne takto sa zíde každý deň niekoľko tisíc ľudí v bojovom naladení, 30 minút pred zotmením. Tribúny na každej strane a hlasná hudba. Indovia púšťajú bollywoodské trháky, Pakistanci svoje budovateľské, do toho moderátor zakričí HINDUSTAN a dav šialených Indov zborovo „HINDUSTAN“. Pakistanská strana nechce zostať nič dlžná a zakričí zborovo „PAKISTAN“. India zreve „Siva“ a Pakistanci „Allah je večný a veľký“. Každý boží deň! A to nie je všetko. Keď má nastať hodina H, upravení vojaci začnú show. Každá strana chce mať väčších, mocnejších. V tomto vyhral Pakistan, ale pred Indami musíte držať líniu a vravieť, že India vyhrala. Ukazujú si vzájomne výhražné gestá a každá tribúna to dáva najavo. Každá strana chce ukázať, kto dá rýchlejšie vlajku dole, kto dlhšie dokáže kričať  „aaaaaa“. Mimochodom, v tomto vyhral opäť Pakistan. Ľudia sa po 30-tich minútach rozídu a vedia že takto o 24 hodín, na tom istom mieste zažijú presne tú istú maškarádu. Opäť sa tam zíde niekoľko tisíc ľudí, indické ženy v sárí a tie pakistanské v čádoroch. Potom vás zamrazí, keď si uvedomíte, že jedna aj druhá strana má atómovú bombu. Na konci sa fotíme s urastenými vojakmi v krásnych uniformách pri tabuli, že táto krajina je najväčšia demokracia na svete.

Náboženské sviatky

India je nielen rozmanitá kultúrne, jazykovo, ale aj v oblasti náboženstva. Žijú tu síkhovia, moslimovia, ale hlavne hinduisti, ktorých je najviac. Pýtam sa Sharmu, že koľko bohov má hinduizmus.  ,,To nikto presne netuší. Ale odhaduje sa tak okolo 300 miliónov božstiev. Každý chrám ako keby bol zasvätený inému božstvu. Svätostánky sú vyumelkované do gýčových tvarov a farieb. Do toho bizarné zvuky hudobných nástrojov, ale aj praktiky, ktoré sú pre našu náturu nepochopiteľné. Indické ženy v chrámoch umývajú šivou falus mliekom a odriekajú modlitby. Videli ste už charm zasvätený potkanovi, kam veriaci prinášajú hektolitre mlieka? Aj to nájdete v Indii. Všade, kam sa pozriete je potkan. Tam je menší,  a tamten tak prejedený, že na to monštrum už treba aj zbrojný preukaz. Niekto prináša mŕtveho potkanča do chrámu, kde mu urobia malý hrob. Ich panteón bohov a príbehov by skôr patril do morbídneho rozprávania. Šiva sa vraj raz nahneval na svoju manželku Parváti, ktorá mu zomrela a roztrhal ju v žiali na 1000 márnych kúskov. Tam. Kde dopadla jej vagína, veriaci postavili chrám, ktorý musí byť udržovaný v klzkom stave. Nápis „Pozor šmýka sa“ tu nenájdete. Šiva je ničiteľ a zároveň aj najobľúbenejšie božstvo v Indii. Nechtiac svojmu synovi Ganešovi odťal  hlavu a keďže ten bol nesmrteľný, Šiva mu sľúbil, že prvý živý tvor, ktorý prejde okolo dostane jeho hlavu. Odvtedy má Ganeš krásnu sloniu hlavu. S otvorenými ústami počúvam príbehy od kamaráta Sharmu a neverím. Mám šťastie na jeden z mnohých sviatkov tejto krajine. Dasha in, kedy si treba zadovážiť šťastie. Každý podľa financií si kúpi kozu, ovcu a tí majetnejší vodného byvola. Čo sa s nimi stane? Zvieratá sa vyzdobia pestrofarebnými kvietkami, dajú im tú najlepšiu stravu a deti sa s nimi hrajú. Ako ste sa možno hrali s kaprami vo vani pred Vianocami. Na druhý deň pevná ruka India odtne hlavu zvieraťa. Sused Sharmu obetuje kozu pred autom a keď jemný prúd krvi strieka, pokropí auto. Vraj je to bezpečnostná poistka.

India má tisíc chutí, tvári, vôní, ale hlavne zážitkov. Môžete navštíviť desiatky krajín, ale žiadna sa vám nedostane tak pod kožu, ako práve India. Prvý pocit je často taký, že sa sami seba pýtate, čo tu robíte a pozeráte už na letisku, kedy ide najbližšie lietadlo domov. Ale dávam ruku do ohňa, že tá krajina vás tak dostane so svojimi neuveriteľnými zážitkami a okamihmi, že si poviete ,,Idem tam opäť“. A spomeňte si potom na tento článok, keď ste neverili autorovi textu, že toto sa dá zažiť.

A keby tých bizarností nebolo dosť, pozrite si krátke video o tom, ako to vyzerá v uličkách Varanasi. Možno vás to nielen pobaví, ale aj navnadí na kúpu letenky do incredible Indie.

Autor: Martin – Travelistan