Ako zjednávať

Hneď na úvod však musíme spomenúť jedno známe pravidlo. Ak odchádzaš z obchodu a obchodník ti máva, zarobil na tebe. Ak ti po kúpe nemáva, cena bola dobrá.

Predstavme si situáciu. Chcete si napríklad kúpiť krásny náhrdelník. Keď prídete do obchodu, tak nech obchodník nevidí váš bezprostredný záujem o daný náhrdelník, lebo by tušil, že práve ten konkrétny chcete. Ako na to?

Spýtajte sa najprv na niekoľko iných tovarov a tvárte sa, že o nich zaujímate. Obchodník je naučený, že cestovateľ je nedočkavý a hneď sa pýta na ten tovar, o ktorý má skutočný záujem. Je však vhodné, ak sa k objektu, ktorý chcete kúpiť, dostanete až pri 5. či 6. kroku. Proste si „akože vyberáte“ a svoj ozajstný záujem o konkrétny tovar na začiatku kamuflujete. Popritom sa pýtajte na ceny.

Aká je cena?

V turistických destináciách je možnosť zjednania najvyššia. V menej navštevovaných je šanca na zjednávanie výrazne zjednanie menšia. Najprv si treba položiť otázku, koľko by ste za vec chceli dať vy. Nenechajte sa zlákať novým postupom obchodníka, ktorý vám položí otázku „Veď povedzte si sumu vy!“. My máme totiž iné merítko cien ako v danej destinácii.

Je tiež dobré, zistiť si v danej krajine priemerný plat a brať to ako základ. Pri zjednávaní aj vy musíte upustiť so svojej ceny. Preto aj vy podhodnoťte cenu tovaru.

Nedopustite sa pritom:

• teatrálnych odchodov z obchodu,
• arogancie,
• povýšenectva.

Buďte aj vy usmievaví, ale musí z vás byť cítiť, že si stojíte za svojím slovom. Okrem toho v ázijských krajinách existuje tradícia, že ranné predaje sú najlepšie. Ak kúpite ako prvý daný tovar v ten deň, obchodník si vašimi peniazmi „pošťastí“ ďalšie tovary. Skrátka verí, že mu prinesú šťastie. Ráno je obchodník viac náchylný zľaviť z ceny.

Chyby pri zjednávaní

• Čím viac ľudí je pri zjednávaní – povedzme kamaráti – tým menej výhodná bude cena. Obchodník by totiž musel dať aj ostatným prítomným tovar za dohodnutú cenu.
• Neukazujte pri nákupe svoju peňaženku, aby nikto nevidel, koľko máte peňazí.
• Ak máte so sebou tašku s predtým kúpenými suvenírmi, ani tú príliš neukazujte.

Ako zjednať taxík, rikšu a iné dopravné prostriedky?

Pri nástupe do dopravných prostriedkov v mestách, na dedinách atď., ktoré vás odvezú len na krátku vzdialenosť, treba sa vopred spýtať za koľko to bude. Aj keď vám povedia „its ok, no problem“, nenastupujte hneď, ale opäť sa spýtajte za koľko to bude. Niekedy sa stáva, že taxikár si cenu zamumle a vy nerozumiete. Vtedy vytiahnem svoj mobil a napíšem sumu, ktorú považujem za adekvátnu. Ako však zistiť aká je adekvátna cena?

Nás „bielych“ chcú vždy trochu prekabátiť. Najprv si preto zistite – napríklad v lietadle od miestnych – koľko stojí taxík z letiska do mesta pre miestnych obyvateľov. Alebo sa spýtajte recepčného na hoteli, za koľko by sa odviezol z bodu A do bodu B. A hneď máte cenu, okolo ktorej sa môžete pohybovať pri zjednávaní. Taxikárovi pritom povedzte, že viete aká je cena a nie ste tu prvýkrát. Jasné, že to nie je pravda, ale taxikár má pocit, že má do činením s niekým, kto tu už bol a vie ako sa veci majú.

Pokiaľ ide o cestu z vlakovej stanice alebo z letiska, nikdy neberte hneď prvých taxikárov, ale tých, ktorí stoja viac vzadu. Odporúčame zobrať taxikárov alebo rikšiarov – starších pánov, ktorým sa už nechce príliš zjednávať a chcú skrátka robotu.

Pri kúpe jedla, ovocia či zeleniny na miestach, kde nie sú ceny, tak sa tvárim, že si vyberám a jedným očkom pozerám, koľko dávajú za tovar miestni.

Zjednávanie je malá veda. Niekedy zábavná a niekedy otravná. Ale bez toho sa proste nedá cestovať. Niektoré krajiny, napríklad Irán, majú vyslovene radi, ak zjednávate. Obchodníci majú k vám potom väčšiu úctu a sú náchylnejší predať vám tovar za lepšiu cenu. Toto platí najmä v menej navštevovaných regiónoch Iránu, Pakistanu, ale napríklad aj v západnej časti Číny. A viete čo je najhoršie? Keď si myslíte, že ste zjednali najlepšie a zistíte, že kamarát má ten istý tovar za polovičnú sumu. 🙂