Argentína – krajina steakov, krásnych žien a skvelého vína!

Argentína je krajina steakov, vína a v neposlednom rade aj neuveriteľne krásnych žien. Príjemná juhoamerická exotika s európskym nádychom a latinským šarmom, ktorá dostane nielen náročného cestovateľa. Až tu ochutnáte svoj nielen najlepší steak na svete, ale aj to najlahodnejšie červené víno. Neveríte?

Góóól

Byť v Argentíne a neísť na futbal, to ako keby si tu vôbec nebol. Rozhovoril sa môj sprievodca Juan. Máme šťastie nielen na zápas, ale aj lístky na slávnu Boca Juniors, kde hrával najslávnejší Argentínčan na svete Maradona. O zážitok máme postarané. Mám rád, keď zažijem šport v krajine, ktorú navštívim. Vtedy trošku okúsite, zažijete a ovoniate niečo čo domáci milujú. Štadión je plný už dve hodiny pred zápasom. Futbal nie je len o hre, ale aj o choráloch, fandení, ale hlavne spoločenská udalosť. Tvrdé jadro fanclubu, celý čas dáva hlasne najavo, kto tu je doma. Bubny, trubky, tlieskanie, všetko naraz ako jeden muž. A keď padne gól? Počuli ste už nejedného juhoamerického komentátora ako kričí z plného hrdlá to dlhé góóóóóóól aj minútu? Tak teraz si predstavte, že takto zareve celý štadión s 30 tisícami fanúšikov. Ani ušný štuplík by vás nezachránil od toho kriku. Vyťahujú sa vlajky, transparenty, dresy a dokonca aj podobizeň Maradonu. Vedeli ste, že vzniklo aj nové náboženstvo, kde sa modlia pred zápasom k soške hrdinu s božskou rukou? Ten zápas ani sledovať poriadne nebudete, budete mať lepší zážitok z atmosféry na štadióne. Juan však upozorňuje, že do sektoru tvrdého jadra nepôjdeme. ,,Keď sa strelí gól, každý letí k plotu a keď nevieš ako máš bežať, tak ťa dav ušliape“  Dnes Boca Juniors vyhrala a fanúšikovia ostávajú ďalšiu hodinu navyše na štadióne a pokračujú vo víťazných choráloch. Ešte stále si myslíte, že neísť na futbal je dobrá voľba? Bol som aj na zápase v Rio de Janeiro, ale tu u mňa vyhrávajú argentínski fanúšikovia. Inak jedna malá rada. Aj keď sa vám páči viac brazílsky futbal, nikdy to tu nepriznajte. Argentína je proste lepšia, OK?

Buenos Aires

Priznám sa, že som niekedy alergický na porovnávania typu Paríž východu, či Benátky západu, ale pri Buenos Aires ten Paríž dáko ide a možno si dovolím povedať či nie je aj krajší. Široké bulváre, obchodnícke domy z 19. storočia s vysokými oknami, monumentálne pomníky, romantické parky, secesné budovy, desiatky divadiel ako keby ste neboli v Južnej Amerike, ale niekde v Európe. Keď poviete miestnym, že ich mesto je krajšie než Madrid či Paríž, budú neskutočne hrdí. Korzá plné kaviarničiek, štýlové obchody, ale hlavne šarm domácich. Argentínčania vyhrávajú čo sa týka upravenosti. Nákupy na pešej zóne Florida, symbol mesta Obelisk na najširšej ulici na svete, budova krásnej opery Colón – tretia najvýznamnejšia operná scéna planéty. Mimoriadne sympatická nábrežná zóna Puerto Madero s mostom od Santiaga Calatravu a jedinou električkou mesta. Bohatá štvrť Palermo, kde každý dom má vlastného vrátnika a kde si domáci nechávajú svojich miláčikov venčiť chudobe.

Páni v krásnych oblekoch, dámy v najnovšej móde a to všetko v krásnej pohode. Buenos Aires nie mesto na jeden deň, to mesto môžete spoznávať týždne a stále si niečo nájdete. Ja osobne najradšej spoznávam večerné Buenos pri červenom víne a pri skvelých steakoch. Je takmer jedno, ktorú reštauráciu si vyberiete, určite budete mať gurmánsky zážitok. Viete ako sa je správny steak? Vedeli by ste zjesť kilový steak? Prichádza mi takmer pol kilový steak a fľaška červeného. Žiadna príloha, len mäso a víno a tango. Večera v Argentíne znamená minimálne dvojhodinovú záležitosť. Nie ako u nás, že pri jedle sa nerozpráva, tu sa to vyžaduje, rodiny sa stretávajú, rozoberajú čo kto zažil. Čašníci okolo vás behajú vo vyžehlených bielych košeliach, nalievajú víno a sú neuveriteľne pozorní. Videli ste film Obsluhoval som anglického kráľa? Kde Martin Huba robí čašníka s neuveriteľným šarmom? Tak toto tu zažijete takmer všade. A keď zvládnete zjesť kilový steak, druhý pri návšteve máte zadarmo. To stojí skúsiť nie? A cez deň sa poprechádzať pri brehu rieky La Plata a skúsiť miestny nápoj matä. Alebo skúsiť proletársku štvrť La Boca, kde sa tancuje tango, len tak na ulici?

Tango

Dnes sa ide na Tango. Pridáš sa? Juan ma berie na ďalšie zaujímavé miesto, kde sa tango zrodilo! Ani sa nepýta či viem vôbec tancovať. Pre nich to je samozrejmosť. Jemne naznačujem, že radšej budem obdivovať krasy tanca a žien od stola. ,,Ty nevieš ako sa tancuje tango?“ Juan je ohromený asi tak ako keby som nevedel kto je Maradona.

Tango vzniklo vo veľkých mestách oblasti Rio de la Plata v 80.-tych rokoch 19. storočia a bolo najskôr tancom proletariátu a spodiny. Spočiatku bolo tango tancom mužov, ktorí si ním krátili chvíľu počas čakania v nevestincoch. Toto sa spája s obdobím obrovského imigrantského boomu, keď mnohí, najmä muži, prichádzali do Argentíny hľadať šťastie. Keďže mužov bolo veľa, tancovali najskôr spolu a až neskôr prizvali do tanca ženy. Tango je splynutím európskej hudby, juhoamerickej milongy a afrických rytmov. Dodnes je tango tancom s erotickým nádychom, témami bývajú príbehy o láske, zrade, o boji o priazeň ženy. Začiatkom 20.-teho storočia sa tango dostalo do Paríža, kde sa stalo sa módnym hitom, obľúbili si ho i trend zadávajúce extravagantné vyššie vrstvy. Tanec si získal všeobecný rešpekt a obľubu, a takto sa vlastne oblúkom z Európy cez USA vracia naspäť do Buenos Aires, tento raz už bez pečiatky tanca nižších vrstiev.

Odvtedy zostáva tango akýmsi srdcom Buenos Aires. Mnohé ulice Buenos Aires sa stali notoricky známymi práve tým, že dýchajú tangom. Dnes sa tango tancuje ako súčasť nespočetných show, v reštauráciách, baroch. Mnohé reštaurácie ponúkajú možnosť pochutiť si na typickom argentínskom steaku a zároveň obdivovať tanečníkov na pódiu. V obchodoch sa predávajú suveníry, knihy, pohľadnice, CD, všetko pripomína tango. Nič sa však nevyrovná tomu, keď navštívite niektoré z miest, kde sa tancuje tango na ulici, za mnohé stačí spomenúť štvrť San Telmo, La Boca, ulice Florida, či Corrientes. Argentínski tanečníci pôsobia dojmom, akoby sa s tangom v srdci už narodili a každým predstavením dokazujú, že sú nielen vynikajúci tanečníci, ale najmä herci, ktorí telom rozpovedia príbeh, ktorému rozumejú všetci bez ohľadu na národnosť a jazykovú znalosť. Publiku sa až tají dych, keď pozorujú tanečníkov s nehybnou, takmer strnulou hornou časťou tela, dolná časť tela sa vlní v erotických pohyboch. Ak máte chuť naučiť sa tango, môžete sa prihlásiť do niektorej zo škôl tanga a naučiť sa základné kroky tohto sofistikovaného tanca za niekoľko hodín, ak chcete ale venovať tangu viac ako len letmé zoznámenie sa, v meste funguje i Univerzita tanga, kde sa môžete prihlásiť na štúdium tanga.

Každý deň sa v Buenos Aires zrodí tango nanovo vo svojich nových variáciách, vo svojej rôznosti tvorí dnes základ lokálnej identity tohto i inak neuveriteľného mesta. Rovnako ako Európa získala od Argentíny tango, obdarovala Argentínu, keď jej tango vrátila a umožnila mu vyvíjať sa do nových a nových neuveriteľných podôb.

Vodopády Iguasu

Keď žena amerického prezidenta Eleonor Roosveltová prvýkrát videla tento div prírody, vrak povedala ,,Úbohá Niagara“ . 275 rôznych vodopádov, od veľkosti 50 až po 150 metrové vodopády, ktoré sa ležia na hranici medzi Argentínou a Brazíliou. Od rána do večera, chodíte po chodníku medzi jednotlivými vodopádmi a neviete s ktorej strany ich máte fotiť. Majte aj dve foto karty pri sebe. Vodopády obklopené tropickým pralesom, kde nielen hukot padajúcej vody vás ohromí, ale aj zvuk pralesa. Určite narazíte na nosálikov či tukanov, ktorí ako keby sa vôbec nebáli a radi strkajú svoj zobák pod vaše tričko. Ten kto má rad adrenalín, môže vyskúšať ísť rýchlo člnom pod vodopád. Keď vidíš tu masu vody, ako sa na teba valí a ty ledva chytáš dych. Spolu s kamarátmi ideme skúsiť túto turistickú atrakciu. Aj keď ide jeden rýchlo čln za druhým, stúpa nám poriadne adrenalín. Pre niekoho vzrušujúcejšie ako skákanie s lanom.  Čln sa odlepí od móla a šinie si to k padajúcej smrti. Sme 30 metrov od hlavného vodopádu a hluk je tak silný, že náš živočíšny krik nie je vôbec počuť.  Vojdeme pod vodopád a ledva lapám po dychu. Ten okamih sa nedá ani poriadne vnímať. Sila vody je ohromná a tlačí ťa dole. Takto si to zopakujeme niekoľkokrát, nielen premočený, ale hlavne nadopovaný adrenalínom. A keď máš pocit, že si zažil to najlepšie tak  na konci dňa nás čaká 260 stupňový pohľad na vodopády z diablovho hrdla.  Tu musíš povedať to okrídlené a otrepané americké WAU. Viktóriine vodopády v Zimbabwe sú majestátne, Niagara je pôsobivá, Anjelský vo Venezuela je najväčší a Iguazu je kombinácia všetkých vodopádov na svete. Ešte stále máte pocit, že je nejaký vodopád krajší?

Patagónia

Bájne nekonečné plochy, ktoré sa tiahnu od Bariloche až po najjužnejší bod Ameriky Ushuaiu. Od Ánd na východe až po rovinaté plochy. Moje putovanie začína v Bariloche, ktoré pripomína kaukazské hory s veľkými krásnymi modrými jazerami. Mladí Argentínčania sem chodia nielen na nikdy nekončiace party, ale aj na niekoľkodňové túry do okolia.  Ale Patagónia je hlavne o ľadovci Perito Moreno, kde vidíte v priamom prenose odlamujúce ľadové kusy ľadu. Ľadovec vystrihnutý ako niekde z Antarktídy.

Každý deň sa odlomí ľad vo veľkosti jedného 8 poschodového domu, ale v porovnaní s masou ľadu za ním, vyzerá veľmi ničotne. Vždy keď sem prídem zažijem ten zvuk a padajúci kus ľadu. Národný park Torres del Paine so skalnými výtvormi, ktoré ako keby ani na túto planétu nepatrili a keď vyjde k tomu počasie, tak aj zarytý fanúšik mesta, bude milovať toto miesto. Našim posledným miesto je Ushuaia, odkiaľ vyrážajú lode smerom na Antarktídu. Koniec sveta, ktorý objavil Fernando de Magallanes v roku 1520. Ešte dnes keď sa postavíte na tento najjužnejší bod Ameriky a predstavíte si, že tam niekde v diaľke je zem večného ľadu, prebudí to vo vás objaviteľské chúťky.   Pri poslednom steaku a pohári  kvalitného červeného vína s výhľadom na zasnežené kopčeky vrchov si opäť sľúbim, že sa sem vrátim.