Rozhovor: Venezuela už nie je raj

Ako vyzerá súčasná situácia vo Venezuele?

Ak by som mal byť stručný, tak naozaj kritická! Obrovská inflácia, nedostatok potravín, demonštrácie a nepokoje na dennom poriadku. Venezuela je krajina, ktorá patrí medzi najkrajšie a najpestrejšie v Južnej Amerike, no dnes je paralyzovaná.

Máš vo Venezuele kamarátov. Ako to hodnotia oni?

Majú momentálne jedinú prioritu – ostať pokiaľ možno v bezpečí. A popri tom zohnať aspoň trochu jedla, lebo toto už začína byť vážny problém. Niektorí predávajú svoje posledné veci, aby mali aspoň teoretickú možnosť opustiť krajinu, skúsiť niekde inde začať odznova a dúfať, že sa raz budú môcť opäť vrátiť. Venezuelčania, s ktorými sa poznám, sú hlavne mladí ľudia. A namiesto toho aby zakladali rodiny, chodili na oslavy alebo si zariaďovali bývanie, sa snažia zachrániť si holý život. Pritom v krajine nezúri vojna, len s narastajúcim nedostatkom všetkého sa stupňuje agresivita medzi ľuďmi. A v krajine, ktorá bola v 70. rokoch najväčším dovozcom luxusného tovaru na západnej pologuli, sa dnes bojuje o každé vrecko ryže.

Môžeš opísať aký bol život za Cháveza a teraz?

Hugo Chávez bol prezidentom Venezuely od roku 1998 až do svojej smrti v roku 2013. A jeho snaha o vybudovanie silného socialistického štátu sa hlavne v prvých dvoch volebných obdobiach stretávala u ľudí s obrovským ohlasom. On sám sa pasoval do role otca národa a národ ho v tom vďaka štedrým príspevkom podporoval. Navyše nikto nemusel platiť za plyn a plnú nádrž svojho auta ste natankovali za jeden dolár. K tomu pripočítajte príjemnú subtropickú klímu, nádherný Karibik a panenskú prírodu a ľahko by sa mohlo zdať, že rozprávame o jednej z najidylickejších krajín na svete.

No znárodňovanie a obrovská koncentrácia moci do rúk štátu už vtedy dávala priestor korupcií, či čiernej ekonomike. Keď som v roku 2009 prišiel do Venezuely po prvýkrát, tak sa dolár menil oficiálnym kurzom približne 1:4 bolivarom. U veksláka ste však zmenili aj 1:7. Minulý rok ste už za dolár dostali 180 bolivarov a dnes je to 1:1000! To v praxi znamená napríklad aj to, že najväčšia venezuelská bankovka v nominálnej hodnote 100 bolivarov má dnes hodnotu asi 10 centov. Čiže peniaze prakticky stratili hodnotu a ak ich aj máte, tak si za ne neviete nič kúpiť, pretože nič nie je dostať. Aspoň v oficiálnych obchodoch nie. Na čiernom trhu sa samozrejme pašujú aj potraviny, no s cenami ste zrazu úplne inde. Na liter mlieka tam kľudne miniete aj svoj týždenný plat. Nie je na svete krajina, kde by sa inflácia prejavovala takýmto hrozivým tempom.

Aký je súčasný plat?

V priemerne platenom zamestnaní dnes zarobíte v prepočte asi 50 USD za mesiac.

Je ta situácii tak zlá ako sa píše?

Keď komunikujem s ľuďmi, ktorých poznám a ktorí tam v tejto situácií aj reálne žijú, mám pocit, že je to ešte horšie ako sa píše. K nám sa väčšinou dostanú len strohé správy o ekonomickej kríze vo Venezuele, všeobecné vyhlásenia súčasného prezidenta Nicolása Madura, či údaje o hyperinflácii. Rozmenené na drobné to ale znamená, že po krajine sa šíri hlad, peniaze prakticky stratili hodnotu, hranice sú oficiálne zatvorené a pred nepokojmi a narastajúcou agresivitou vás v žiadnom prípade neochráni polícia. Skôr naopak. Ozbrojení muži a ženy zákona sú v rovnakej situácií ako ostatní ľudia. A tak sa vôbec neštítia zneužiť právomoci uniformy a s úškrnom vás na rutinnej prehliadke oberú o peniaze, či krvopotne zohnané jedlo. Nemáte šancu sa niekomu sťažovať, či dožadovať sa akéhokoľvek vášho práva. Ozbrojené zložky sú v súčasnosti najväčším postrachom pre Venezuelčanov.

Čo im najviac chýba?

Lieky a potraviny. Keď vláda na pár hodín otvorila hranice, pohraničné mestá venezuelských susedov – Kolumbie a Brazílie boli doslova zaplavené Venezuelčanmi a tovar z regálov v momente zmizol. Cestou domov sa musel samozrejme každý „vyplatiť“ viacnásobným policajným hliadkam, aby vás vôbec nechali pokračovať ďalej. A potom krajine ako takej chýba napríklad elektrická energia. Aby sa ňou šetrilo pri veľkých odberoch vo výrobe, bol zavedený dokonca skrátený pracovný týždeň pre štátnych zamestnancov.

Je Venezuela v skutočnosti tak nebezpečná? Ak by som išiel do krajiny, čo mi reálne hrozí?

Dnes ti reálne hrozí, že sa odtiaľ nemusíš vrátiť. Venezuela je jedna z najkrajších krajín na svete. Každému by som doprial vyliezť na stolové hory a zažiť si svet týchto tajomných tepui, stáť pod najvyšším vodopádom sveta Salto Angel, pozorovať divoké zvieratá na savanách Los Llanos, rybárčiť s domácimi na Rio Apure, či užívať si rozprávkový Karibik. Toto všetko zažívali návštevníci tejto krajiny a verím, že to opäť raz bude možné. No kým sa však situácia neupokojí, rozhodne tam neodporúčam nikomu cestovať. Ľudia sú vybičovaní do krajnosti a keď nemáte čím doma nakŕmiť deti, neberiete ohľady. Polícia rabuje, znásilňuje a zatvára ľudí podľa ľubovôle. A turista by momentálne široko – ďaleko „svietil“ ako veľmi ľahká možnosť zárobku. Dnes ide vo Venezuele o krk a ja dúfam, že tento výnimočný stav nebude trvať dlho.

Môže sa Venezuelčan rozhodnúť, že z krajiny odíde?

Nie je to až také jednoduché. Hranice sú oficiálne zatvorené, no samozrejme deravé, aby „kontrabandisti“ dokázali pašovať tovar na čierny trh. Nebol by ani tak problém prebehnúť samotnú hranicu. Problémom je to, že okolo všetkých prechodov je rozostavených množstvo policajných hliadok. A prejsť všetkými by vás vyšlo pekne draho. Ak máte šťastie, dovolia vám z krajiny odletieť. Musíte však dokladovať spiatočnú letenku a cieľ cesty – pozývací list, potvrdenie o študijnom pobyte a pod. A samozrejme zavďačiť sa úradníkom aj colníkovi. Študentom sa v tomto snaží vyjsť v ústrety napríklad Čile. Pomáha im opustiť krajinu a prijíma ich na svojom území. Jeden kamarát sa práve v týchto dňoch pokúša využiť túto možnosť, tak mu veľmi držím palce.

Ako sa berie s odstupom času Chavezov experiment so socializmom?

Hugo Chávez bol politik, ktorý svoju politickú kariéru vybudoval na agresívnej antiamerickej (rozumej: antiUSA) kampani a na povzbudení národného cítenia cez postavu Simóna Bolívara. Bolívar bol jeden z hlavných osloboditeľov Južnej Ameriky a zároveň jej prvý zjednotiteľ. Mal v pláne vybudovať niečo ako „Spojené Štáty Juhoamerické“, no tento jeho cieľ sa nenaplnil. A na toto nadviazal Chávez, ktorý mal v pláne zohrať úlohu zjednotiteľa. Samozrejme v silne ľavicovom duchu. Celý proces premeny preto dostal meno „Bolivarová revolúcia“. A zriadenie, ktoré nakoniec Chávez uviedol do praxe vďaka obrovským príjmom z ropy zase dostalo názov „Venezuelský ropný socializmus“.

Na rozdiel od iných socialistov, jeho politika bola charakterizovaná ako mix ideí Simóna Bolívara, Marxa, Allendeho, Che Guevaru, Fidela Castra a kresťanstva. Chávez tvrdieval, že prvý socialista bol Ježiš Kristus a venezuelskému ľudu predkladal aj ideologický správne výklady z Biblie.

A paradoxne práve obrovské príjmy z ropy a znárodňovanie, priviedli krajinu tam, kde je teraz. Mnohé podniky pripadli do rúk štátu a mnohé zahraničné firmy odišli z Venezuely preventívne. A tak sa postupne vytrácali pracovné miesta, ochabovala vlastná produkcia krajiny a stupňovala sa chudoba. Najvypuklejšie sa to prejavovalo už dávnejšie v päť miliónovom hlavnom meste Caracas. A toto všetko si Venezuela mohla dovoliť, lebo peniaze z ropy sa používali aj na to, aby ostal národ spokojný. Rozdávali sa príspevky, dotovali sa energie, pohonné hmoty aj zdravotníctvo, prideľovali sa byty… A skoro všetko, vrátane potravín, sa dovážalo zo zahraničia.

Zdá sa však akoby venezuelský ropný socializmus nepočítal s tým, že rozdávanie nemôže byť nekonečné. A posledný klinec do rakvy bol prepad cien ropy.

Čo si myslíš, ako to dopadne?

To je ťažko povedať. Podobné krízové obdobie aj výrazný prepad meny zažíval v roku 2001-2002 napríklad Ekvádor. Ten zachraňoval rútiacu sa ekonomiku prechodom na americký dolár. No v prípade Venezuely sa zatiaľ zdá, že súčasná garnitúra nemá potrebu rázne riešiť situáciu, v akej sa krajina ocitla. Dokonca to miestami budí dojem, že im zotrvávanie v takejto napätej situácií vyhovuje. A prezident Maduro sa netají tým, že má v pláne dovládnuť celé funkčné obdobie. V celej krajine panuje obrovská neistota a ja iba dúfam, že to nebude trvať dlho a že sa do Venezuely bude dať opäť čoskoro vrátiť.

Michal Chmeliar

V roku 2007 pôsobil ako stážista v Ekvádore. Od roku 2008 pracoval ako sprievodca hlavne v krajinách Latinskej Ameriky. Aktuálne sa okrem cestovania venuje aj divadlu. Viac o Michalovi Chmeliarovi nájdete na www.chmeliar.com.