Rozhovor: Najväčšou prekážkou cestovania s deťmi je strach

Cestujete po svete ako štvorčlenná rodinka s dvomi malými deťmi. Aké to je vlastne cestovať s deťmi?

Marika: Cestovať s deťmi je odlišné od cestovania bez nich. Celú dobu sa obávame o ich zdravie a čím boli deti menšie, všetky kroky sme prispôsobili hlavne k ich komfortu. Preto sme napríklad v Kambodži vynechali chrámový komplex Angkor Wat, kde  by chlapci príliš nadšení neboli, namiesto neho sme si vyhradili čas na pavúčie mesto Skun, z ktorého boli unesení a spomínajú naň dodnes. Všetky miesta, ktoré navštívime sú prispôsobené chlapcom. Ako rastú, každá naša cesta posúva aj naše hranice.

Michal: Na druhej strane by som dodal, že rodina s deťmi má všade dvere otvorené. Či už sa ľahko dostanete k miestnym do ich domovov, ktorí nás veľmi pravidelne zastavujú na uliciach a pozývajú na obed, či večeru, s deťmi sa dostanete k pilotom, ale taktiež môžete zabudnúť na dlhé rady na letiskách, alebo v prístavoch. Všade ste vybavení prioritne.

Cestovali ste aj sami dvaja, keď ste ešte nemali deti?

Michal: Áno, cestovali sme aj sami vo dvojici. Máme pocestovanú väčšiu časť Európy. Pre svadobnú cestu sme si zvolili Maledivy.

Marika:  Raz sme sa s partiou kamarátov zo dňa na deň rozhodli, že pôjdeme do Ázie. Prebehli sme Bali, Thajsko, Malajziu, Singapur. Na tejto ceste sme sa doslova zamilovali do Ázie. Na cestovanie vo dvojici sme mali krátky čas, nakoľko sme sa rýchlo, ale plánovane 🙂 stali rodičmi. Do cestovania sme sa neuveriteľne zamilovali a preto pre nás naše deti neboli a nie sú žiadnou prekážkou v pokračovaní v ňom.

Kde všade ste už boli s deťmi a kam konkrétne sa ešte chystáte?

Marika:  Každé leto spoznávame s chlapcami Európu, už majú veľa krajín za sebou, nakoľko cestujeme od ich útleho veku. Matej mal 4 mesiace keď prvý krát letel do Grécka. Keby som mohla vrátiť čas, išla by som skôr. Dnes majú naše deti 8 a 6 rokov a na zemepise budú určite excelovať. 🙂  Nakoľko nie sme lyžiari a zima nám akosi nevonia, pravidelne sa chodíme v zime zahriať do teplých krajín. Deti voláme lastovičky.

Michal: Chlapci boli s nami v Karibskej Dominikánskej republike a z Ázie majú za sebou Kambodžu, Thajsko a Filipíny. Tento rok sme boli aj v Emirátoch a prešli sme Dubaj a Abu Dhabi. O dva dni odlietame na Srí Lanku a vo februári nás prvýkrát čaká Afrika – Tanzánia, konkrétne Zanzibar. V lete 2017 by sme veľmi radi vyskúšali Transsibírsku magistrálu až do Pekingu, avšak toto sú ďaleké plány a môže sa veľa zmeniť. Našim veľkým snom je Etiópia, Madagaskar a Papua Nová Guinea.

Kde sa vašim deťom najviac páčilo?

Marika:   Obom sa asi najviac páčili Emiráty. Zažili tam veľa dobrodružstiev – najvyššia budova sveta, aquapark… Matej sa zamiloval do Kambodže. Veľmi mu zachutili žaby na rôzne spôsoby  a páčili sa mu živé tarantuly. Michael kade chodí, hovorí o Bangkoku, pretože mu tam „ujo“ dovolil šoférovať TUK-TUK v hlavnej večernej premávke a taktiež sa mu páčili Filipíny kvôli morským hviezdiciam. On je veľký milovník prírody. Miškovi z gurmánskych špecialít, ktoré sme ochutnali, zachutili filipínske BIO červy, sušené na slnku.

Michal: Na baluty (kačacie embryá) či pečené tarantuly sme ich však neprehovárali… 🙂

Ako to na cestách zvládate a ako to zvládajú vaše deti? Je niečo v rámci cestovania, čo zvládajú dokonca lepšie ako vy dospelí?

Marika:  Jednoznačne lepšie zvládajú teplotné rozdiely, kedy napríklad Európu opúšťame pri teplotách -5 a z lietadla vystúpime a ovanie nás +35. Toto im absolútne problém nerobí. Taktiež časový posun vôbec nebadajú.  Má byť noc, avšak vystupujeme z lietadla, kde je pravé poludnie, automaticky majú deň.

Aký je váš cestovateľský štandard? Aký druh ubytovania, dopravy či stravovania uprednostňujete vzhľadom na to, že cestujete ako rodina s malými deťmi?

Marika:  Čím viac deti rastú, tým viac môžeme náš štandard znižovať. Kedysi sme bazírovali na hoteloch priamo na pláži, s bazénmi, pretože chlapci veľmi radi plávajú ešte aj o desiatej hodine večer, kedy sa to už v mori veľmi nedá. Tu už vieme poľaviť, aj keď na každej ceste máme aspoň jedno ubytovanie vždy nadštandartnejšie, za ktoré si priplatíme vyššiu sumu. Chceme si aj dopriať a chvíľu poležať na plážach v bungalovoch.

Michal: Keďže sú už chlapci väčší, nevidíme problém, ak sa máme vyspať na letisku. Nafúkneme nafukovaciu posteľ a zaľahneme. Taktiež si už s nimi môžeme dovoliť niekoľkohodinové presuny.   Napríklad, na Filipínach sme bez prestávky cestovali 17hodín postupne dvomi lietadlami, autobusom, loďou a minivanom.

Vymýšľate nové destinácie výlučne vy – rodičia alebo sa nechávate niekedy inšpirovať aj svojimi deťmi?

Marika:  To, kam pôjdeme, záleží predovšetkým na lacných letenkách. Zatiaľ sme nikdy destináciu nesilili. Preto nevymýšľame smer našej cesty ani my rodičia, ani deti. Nechávame to na šťastie, alebo osud.  Napríklad, pôvodne sme prvú návštevu Ázie s deťmi mali naplánovanú na Filipíny. Letenky do a z Bangkoku sme kúpili v úžasnej cene 250 eur, avšak z BKK bola cena leteniek na Filipíny pre náš budget už vysoká a tak sme si za pár eur kúpili letenky do hlavného mesta Kambodže. Odvtedy sa snažíme neplánovať.

Michal: Letenky sú najväčšia položka z nášho cestovania. Deti nad 2 roky platia rovnakú sumu za letenky ako dospelé osoby, preto ak chceme čo najviac skresať výslednú cenu našej cesty, musíme hľadať a čakať, a potom sa rozhodovať veľmi rýchlo. Ak nájdete letenky na Filipíny za 66 eur, nemáte nad čím uvažovať, iba rýchlo bookovať. Je to naozaj adrenalín a to mám najradšej.

 

Veľa rodičov má z cestovania s deťmi veľké obavy, najmä čo sa týka bezpečnosti, zdravia, pohodlia, exotického prostredia. Sú ich obavy opodstatnené?

Marika: O bezpečnosť by som sa naozaj nebála. Napríklad v Ázii vám chcú všetci pomáhať, radiť, odviezť vás, či ustlať postele u seba doma. Čo sa týka zdravia, nie je tajomstvom, že deťom veľmi pomáha morský vzduch a morská voda. Stretli sme sa aj s otázkami, čo tam dávame deťom jesť. Bežne, v prvé dni si dávame pozor a ak majú deti chuť na zmrzlinu, kupujeme im balené nanuky. Ovocie iba také, ktoré sa dá šúpať – najčastejšie banány a melóny a stravujeme sa v lokálnych podnikoch. Toto nám vydrží asi 3-4 dni a potom už nevydržíme a veselo jeme jedlo aj z pouličných stánkov a všetci si dáme aj domácu zmrzlinu. Nevieme odolať.

Michal: Pohodlie… Pri našom cestovaní veľa času na pohodlie nezostáva, preto nám ani nechýba. Žiadne trojtýždňové leňošenie na pláži nehrozí. Chceme sa čo najviac zžiť s danou krajinou, precestovať čo najviac zaujímavých kútov – toto nám najviac vyhovuje. Samozrejme, aj pri cestovaní na vlastnú päsť si rodina môže dopriať leňošenie na pláži a v konečnom výsledku takáto dovolenka vyjde oveľa lacnejšie ako keď využívajú služby CK.

Čo by ste nesmelým rodičom poradili?

Marika: Najčastejšie radíme rodinám, aby začali cestovať so svojimi deťmi čo najskôr. Nemusia to byť vzdialené krajiny, cestujte po Slovensku, po Európe, autom, vlakom, autobusom, loďou. Deti budú brať cestovanie ako samozrejmosť a to je pre cestovanie s deťmi najväčší tromf. Ak začnete, keď sú Vaše deti malé, nebudete mať problém s 10-hodinovými letmi, deti sa veľmi rýchlo naučia trpezlivosti.

Je niečo, z čoho ste mali obavy vy, keď ste začali s deťmi cestovať?

Marika: Vždy mám obavy, ešte aj dnes, keď už sme spolu čo to zažili. Najviac sa bojím, že deti ochorejú, budú mať úraz. Nohu si môžu zlomiť kdekoľvek, tomu človek nezabráni. Myslíme pozitívne a nepripúšťame si, že sa môže niečo stať.

Čo si myslíte, že cestovanie dáva vašim deťom?

Michal: okrem toho, že vidia úplne iný svet, lepia sa na nich aj cudzie jazyky a majú rozhľad. Komunikujú s domácimi, rukami, nohami. Učia sa samostatnosti, veľmi sa tešíme, že z nášho introvertného Miška sa stáva komunikatívny chlapec.

Marika:  Určite im najviac cestovanie dalo to, že si uvedomujú rozdiely medzi svojim svetom, kde majú tablety, počítače, nové topánky vtedy, keď ich potrebujú, môžu cestovať a vyberať si v reštauráciách jedlo na aké majú chuť. Teraz vedia, že sú na svete deti, ktoré nemajú ani obyčajnú loptu a vodu na pitie si musia kupovať, pričom my sa v nej sprchujeme. Myslím si, že to, čo im cestovanie naozaj dáva sa ukáže, keď budú chlapci starší, možno dospelí.

Má cestovanie prínos pre ich vzdelanie?

Jednoznačne áno. Jazyky, zemepis, cudzie kultúry a s tým spojené sociálne cítenie. Je prirodzené, že toto všetko absorbujú bez toho, aby si tieto informácie nachádzali v knihách.

Aké očkovania majú vaše deti?

Okrem povinných očkovaní majú naviac iba Hepatitídu A. Žiadne rotavírusy sme neriešili, ani iné nepovinné odporúčané očkovania.  Taktiež nejeme antimalariká. So sebou nosíme repelent so zložkou DEET, ale vždy naň zabudneme a nikdy sme sa ním nestriekali. 🙂

Ochoreli niekedy počas cesty alebo mali nejaké vážnejšie ochorenie súvisiace s cestovaním?

Nemáme túto skúsenosť a veríme, že sa nám podobné skúsenosti budú oblúkom vyhýbať aj naďalej.

Na vašom blogu cestujsdetmi.sk zdôrazňujete, že cestujete bez cestovky. Prečo je to pre vás také dôležité?

Marika: Blog sme založili na podnet našich kamarátov, za účelom ukázať ľuďom, že sa dá cestovať úplne inak, ako sú bežné rodiny zvyknuté. Že za 2000-3000 eur, ktoré rodina minie na uzavretý Turecký rezort cez cestovku, môžu zažiť a ukázať deťom oveľa viac. Ľudia si myslia, že keď preletíte pol zemegule, automaticky vás dovolenka vyjde 1500€ na osobu, pretože vidia tieto ceny v katalógoch cestovných kancelárií. To, že to nie je pravda píšeme v našich blogoch, kde vždy uvedieme aj výslednú sumu, ktorú sme za cestovanie zaplatili.

Michal: Málokto aj tak verí, že nás 3týždne v Kambodži vyšli 500€ na osobu, Filipíny 600€. J Preto v budúcnosti plánujeme vziať zopár rodín spolu s nami, aby sme ich cestovať naučili na vlastnej koži.

Možno smelé plány, ale naozaj sa k nim približujeme. Začíname vo februári Zanzibarom, kedy ide s nami jedna rodina s dievčatkom, ktorá doteraz na vlastnú päsť necestovala.  Taktiež rozbiehame cestovateľské okienka v našom Trenčíne, kde by sme pravidelne radili rodinám ako hľadať letenky a prípadne im pomáhali s itinerármi na ich cestách.

Cestovali ste niekedy aj s cestovnou kanceláriou?

Marika: Ojooj, samozrejme. Máme viackrát za sebou typické destinácie Turecko, či Grécko s pobytom all inclusive za viac ako 3000€ na rodinu. Počas pobytov nás začalo mrzieť, že ak máme predplatený all inclusive, ťažko sa nám bude chcieť vyjsť z rezortu a spoznávať krajinu.

Michal: To, že vyjdete z rezortu na návštevu delfinária nepovažujem za spoznávanie krajiny… A taktiež nám začalo vŕtať v hlave, že ak si vieme na vlastnú päsť pocestovať Európske mestá, v Ázii to nemôže byť iné. A tak sme si kúpili letenky a proste začali.

Čo je cieľom vášho blogu? Aké má poslanie, odkaz pre slovenské rodiny?

Jednoznačným cieľom je ukázať ľuďom, že sa nemusia báť vziať deti so sebou aj do iných, možno vzdialenejších krajín. Chceme pomôcť rodinám, ktoré už unavuje ležať 2 týždne na pláži za neuveriteľné sumy, ale stále si nie sú istí, či to zvládnu. Možno sa boja rečovej bariéry, možno že to nezvládnu a niekde sa stratia. Ak aj jazyk ovládajú, veľkou prekážkou je strach. Radi by sme im pomohli tento strach odbúrať a ukázať im, že sa cestovať dá aj s malými deťmi. Stačí začať Prahou na vlastnú päsť, potom vyraziť do Poľska, či Paríža. Nespoliehať sa na nikoho, iba sám na seba. Ak to s deťmi dáte v Európe, dáte to aj v Ázii, či Amerike.

Cestovanie s deťmi je na Západe bežnejšie ako medzi Slovákmi. Súhlasíte s týmto výrokom? Ak áno, prečo je to podľa vás tak?

Určite súhlasíme.

Michal: Podľa mňa má na cestovanie veľký vplyv jazyková bariéra, ktorá je na Slovensku veľká. Je až žalostné, ako stále veľa mladých rodičov nevie po anglicky. Tiež si myslím, že keď spriemerujeme príjmy Nemcov, alebo Francúzov, môžu si určite viac dovoliť cestovať ako Slováci.

Marika:  Na druhej strane, našu rodinu vyjde 3 týždňová cesta po Ázii oveľa menej ako bežná 10 dňová dovolenka cez CK, na ktorú si veľmi veľa Slovákov cez rok našetrí. Skôr by som povedala, že rodiny s deťmi riešia zbytočne dovolenky cez cestovné kancelárie. Oni vidia v katalógoch, že ich 10 dní na Zanzibare vyjde 1500 € na osobu. My vidíme výzvu v tom, že nás 14 dní vyjde polovičnú sumu, prípadne ešte menej.  Možno nám rodičom, ktorí na pravidelnú dovolenku chodíme, chýba viac odvaha, než peniaze.

 

Cestujsdetmi.sk

Sme celkom obyčajná slovenská rodina s dvomi deťmi Michaelom (8) a Matejom (6). Najradšej zo všetkého cestujeme a spoznávame nové krajiny a kultúry. Na popud našich priateľov sme prednedávnom založili blog www.cestujsdetmi.sk, kde radíme rodinám, ako cestovať na vlastnú päsť a ušetriť tak nemalé peniaze. Našou métou je minúť na cestovanie čo najmenej prostriedkov a pritom precestovať a vidieť čo najviac z daných krajín. Sme labužníci a radi ochutnáme čokoľvek, čo nám na stôl domáci položia. Najväčším cieľom nášho blogu je presvedčiť rodičov, aby sa nebáli so svojimi deťmi cestovať a spoznávať aj vzdialenejšie krajiny.