Rozhovor: Mount Everest idú zdolať po Ťažkej ceste

Doteraz to na Mount Everest (8.848 m.n.m) po Hard Way zvládlo len 6 ľudí. Okrem štyroch Britov, Nepálčana aj náš krajan Jozef Just. Aj to svedčí o tom, že Vlado Štrba a Zoltán Pál spoločne pripravili výnimočnú expedíciu. A hovoriť o nej sa bude veľa nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Už teraz vzbudzuje uznanie aj medzi miestnymi Šerpami v základnom tábore, Base Campe.

Výnimočná je spôsobom výstupu. Horolezci  sa pokúsia vyliezť na najvyššiu horu sveta čo najčistejším spôsobom, blízkym k alpskému štýlu. Výstup chcú zvládnuť vlastnými silami.

Bez vopred vybudovaných postupových táborov, bez fixných lán, bez kyslíkového prístroja, bez pomoci nosičov. Všetko čo potrebujú, si aj sami ponesú. A navyše si zvolili jednu z najnáročnejších trás.

Ak by ste chceli sledovať výnimočnú expedíciu osobne, stačí ísť na facebookovú stránku: https://www.facebook.com/Everest-Hard-Way-Slovak-expedition-2016

V Nepále sa na výstup pripravujú od februára. Pred dvoma týždňami, keď som o nich čítal aj v nepálskych novinách, som ešte netušil, že sa s  vyše 190 centimetrovým Zolim Pálom a o „kúsok“ nižším Vladom Štrbom o ich výprave pozhováram aj naživo. Hlavný rozhovor sme viedli so Zolim a s Vladom Štrbom sme preberali technické údaje. Pre nás osobne bolo najzaujímavejšie, keď sme pri pivku Everest počúvali nielen prípravu na Everest, ale aj iné príbehy. Zoli a Vlado sú pre nás nielen skvelí športovci, ale aj veľmi skromní ľudia, ktorým sláva nestúpla do hlavy. Pritom by mohla, veď keby to bola iná západná expedícia, tak by tu už bol nejeden televízny štáb a sledoval každý ich krok.

• V čom je Hard Way ťažšia oproti iným trasám na Evereste?

Trasa je až po C2 (tábor č. 2 vo výške 6.600 m.n.m) totožná s tradičnou cestou cez Južné sedlo, ktorá sa najviac využíva pri komerčných expedíciách. Nad C2 sa nalieza priamo do juhozápadnej steny. Obtiažnosť záleží na stave steny a množstve snehu.

Najnáročnejšia časť začína tam, kde veľa osemtisícoviek končí. Vo výške asi 8.100 metrov je „komín,“ ktorý má asi dvesto metrov. Po jeho výleze treba traverzovať dlhý ,,žltý pás“ a následne vystúpiť na Južný vrchol (8.760 m) alebo samotný vrchol Everestu.

Obtiažnosť zvyšuje nielen nedostatok kyslíka kvôli nadmorskej výške, ale aj zima, ktorú násobí silný vietor.

• Pred vami sa túto trasu na vrchol podarilo zvládnuť len šiestim ľuďom. Akú má históriu?

V roku 1975 sa to podarilo expedícii, ktorú viedol Sir Chris Bonnington. Šesť pokusov predtým bolo neúspešných. Celá cesta sa vtedy liezla expedične po fixných lanách s kyslíkovými fľašami. Samotný vrchol dosiahla dvojica Doug Scott a Dougal Haston.

Šéf výpravy Bonnington je len druhý horolezec, ktorý dostal britský šľachtický titul. Prvým bol  Edmund Percival Hillary, na Mount Everest so šerpom Tenzingom Norgayom vyliezli 29. mája 1953 ako prví. Bonnington dostal „Sira“ už skôr, za prelezenie južnej steny Annapurny v roku 1970. On sám na Everest vyliezol pár rokov potom inou trasou.

Po Hard Way sa to až do roku 1988 nikomu ďalšiemu nepodarilo. Vtedy stenu zvládla alpským štýlom štvorica Slovákov Dušan Becík, Peter Božík, Jaro Jaško a Jozef Just.  Na vrchol vystúpil Jožo Just. Pri zostupe sa zhoršilo počasie, traja z nich nevideli, všetci boli zoslabnutí a odvtedy sú nezvestní.

Posledný pokus po Hard Way bol v roku 2007, keď kórejský tím prerušil výstup kvôli dvom smrteľným nehodám.

• Ako dlho trvá výstup? Kedy by ste mali byť na najvyššej hore?

V polovici apríla už budeme v  Base campe ( základnom tábore) Everestu a začneme transportovať a zabezpečovať výškové tábory C1 a C2 cez ľadovec Khumbu.

Reálny pokus alebo pokusy na výstup na vrchol budú záležať od predpovede a aktuálneho počasia.  Ale isto to bude hneď začiatkom mája.

• Najväčšie prekážky v Himalájach bývajú často práve tie byrokratické. Mali ste už nejaké aj vy alebo zatiaľ to zvládate podľa plánu?

Vlado zvykne hovoriť: ,My máme hodinky a Nepálčania majú čas.“ Nikam sa neponáhľajú. Doteraz sme ale nemali žiadne byrokratické bariéry a všetko ide podľa plánu.

Len Vlado musel znovu osobne ísť do Káthmandú na ministerstvo a permit (povolenie na výstup) osobne vyzdvihnúť. Mal z toho pocit, že aj sami úradníci boli zvedaví, kto sa rozhodol ísť inou cestou ako väčšina ľudí. Po jednoduchšej trase cez Južné sedlo ide v tejto sezóne 275 ľudí z 277.

• Kedy vznikla myšlienka, že vystúpite na Everest po Hard way?

V roku 2014 som sa pokúšal vystúpiť na päť sedemtisícoviek bývalého Sovietskeho zväzu. Krátko po návrate ma oslovil Vlado, že už tri roky plánuje niečo veľké. A či by som nebol taký blázon a nepridal sa. Asi som, lebo som takmer ihneď súhlasil.  Ohúril ma najmä jeho prepracovaný projekt, koľko informácií už zozbieral a aké má skúsenosti.

• Kde sa na takýto výstup najlepšie pripravuje? Dá sa to aj na Slovensku?

Príprava bola individuálna. Všetko prebiehalo doma, na Slovensku. Ja osobne som sa príprave venoval asi 20 hodín týždenne. Veľa bicyklovania, behanie po kopcoch, ale aj na rovine.

Tu v Himalájach sme absolvovali s trekovou skupinou výstup k Base campu, čo je asi 120 kilometrov. Potom sme sa vybrali na Mera Peak (6.475 m.n.m.) a pod jeho vrcholom vo výške 6.300 metrov prenocovali. To bolo hlavne kvôli aklimatizácii.

• Koľko členná je vaša výprava a asi koľko kíl materiálu potrebujete?

Do steny ideme len my dvaja. Bez šerpov či pomocníkov. V Base campe budeme mať kuchára a  pomocníka. Okrem toho máme domáceho sprievodcu do základného tábora. Celkovo máme asi 60 kíl výbavy, ale do steny či na výstup sa chystáme s 10 až 12 kilovým batohom.

• Veľa ľudí si berie nejaký talizman so sebou, máš nejaký aj ty?

Nemám žiaden talizman a  nič také nenosím so sebou. Z Kala Pathar som si zobral pár budhistických modlitebných vlajok, ktoré by som rád pripol na vrchol Everestu.

• S kým ste konzultovali trasu?

Najviac nám pomohol Josef Rakoncaj z Čiech. V 1987 skúšal túto cestu a mal pre nás veľmi hodnotné informácie. Písali sme aj Bonningtonovi, ale neodpovedal na naše maily.  Ale Vlado má od neho jeho film z roku 1975.

Mediálne slávny Reinhold Messner na Everest liezol bez kyslíka, ale nie po Hard way.

• Ako je to s oblečením, koľko vrstiev musíte mať? Aké počasie tam hore očakávate?

Nezáleží to všetko od vrstiev. V deň keď pôjdeme na vrchol, budeme mať na sebe asi všetko, aby batoh vážil čo najmenej.

Napríklad teraz bolo pár dní krásne počasie a na vrchole bolo prijateľných mínus 20 a vietor iba 30 kilometrov za hodinu. Ak by to vydržalo, to by bolo super.

• Ako vyzerajú v takej nadmorskej výške bežné ľudské potreby, príprava jedla, umývanie či toaleta?

Najväčší problém je tekutá voda. Denne potrebujeme rozpustiť sneh na asi 5 litrov vody. V noci sa čurá do fľašiek a v stane.

A platí ešte jedno pravidlo: sneh na vodu sa berie z pravej strany od stanu. Do ľavej strany sa vylieva moč. Ak je voda z roztopeného snehu zafarbená, je jasné, že si sa pomýlil.

• Ako je to s jedlom? Čo dodáva najrýchlejšie energiu?

V tých veľkých výškach je problém do seba niečo dostať. Každý pohyb vyžaduje veľmi vela energie. Preto je jedlo individuálne, najmä čokolády a energetické tyčinky. Komu čo chutí. A najmä musí byť všetko pod odevom, aby nezamrzli a dali sa jesť.

• Mnohým lezcom všetko nesú nosiči a pre obrovský záujem o zdolanie Everestu sa cestou nahor tvorí často „dopravná zápcha.“ Ako tu pociťuješ komercionalizáciu?

Komercia je tu naozaj veľmi silná. Ide predsa o najvyšší bod Zeme. Každý sem prichádza s iným cieľom. Niekto ukojiť ego, niekto z prestíže. Domácim to však zabezpečuje prácu a veľa ľudí tu žije len z turizmu. Neodsudzujem nikoho. Chápem ľudí, čo si zaplatia obrovskú sumu peňazí, cvaknú sa na lano a používajú kyslík. O všetko ostatné sa postarajú šerpovia. Nosia im batohy, pripravujú stravu a stavajú výškové stany. Laik nevníma rozdiel keď sa vysloví ,,bol som na Evereste”. Výstup na najvyššie miesto na Zemi po prešliapanej ceste, s kyslíkom a zafixovanou trasou však nie je horolezectvo, ale vysokohorská turistika.

Horolezcom želáme veľa síl a šťastia pri výstupe!

Kto sú?

Vladimír Štrba

Podnikol výstupy na Cho Oyu (8.201 m), Aconcaguu (6.962 m), Broad Peak (8.047 m), Makalu (8.463 m), dvakrát na Annapurnu (8.091 m), Elbrus (5.642 m), Mera Peak (6.463 m), Baruntse (7.129 m) a Dhaulagiri (8.163 m).

Zoltán Pál

Známy a  akonevidomého horolezca pri výstupe na najvyšší vrch Európy Mont Blanc (4.810 m n. m.) V roku 2014 sa pokúsil získať ocenenie Snežný leopard za výstupy na päť navyšších vrcholov bývalého ZSSR za menej ako 42 dní. Vystúpil na Pik Korženevskej (7.105 m) a Khan Tengri (7.010 m), na Pik Lenina (7.134 m) a Pik Pobedy (7.439 m) výstupy prerušil. Na Pik Komunizmu (7.495 m) neliezol pre extrémnu lavinóznu situáciu.